Bilingvizmus

Mgr. Martina Kucbelová

Aktualizácia 13.12.2021

Bilingvizmus je schopnosť alternatívne používať dva jazyky v závislosti od situácie a prostredia, v ktorom sa komunikácia uskutočňuje.

Ľudia môžu mať iný jazyk osvojený na rôznej úrovni a jazyky si osvojujú rôznymi metódami. Pri definovaní bilingvizmu sa veľmi často zabúda, že jazyk neslúži len ako nástroj komunikácie. Je zároveň nositeľom psychosociálnej dimenzie, ktorá výrazne ovplyvňuje celú osobnosť dieťaťa. Jazyk formuje jeho identitu a naopak.

Je teda dôležité zohľadniť, či dieťa nemá odmietavý postoj k jednému z jazykov, negatívnu skúsenosť s ním (napr. neželané sťahovanie). Vzťah medzi psychosociálnou dimenziou a jazykmi je veľmi podstatný — určuje nakoľko kompetentné bude dieťa v danom jazyku.
Vzťah medzi vystavením danému jazyku a jeho používaním nie je vždy priamočiary — niekedy jazyk, ktorému je dieťa vystavené viac používa dieťa menej ako ten jazyk, ktorému je vystavené menej.

Jazyk tiež úzko súvisí s emocionálnym vývinom dieťaťa. Cez jazyky, ktoré používajú ľudia v okolí dieťaťa dieťa postupne rozlišuje ľudské prežívanie. Samotným jazykom sa dieťa neskôr snaží popísať svoje prežívanie.

Prirodzený bilingvizmus je taký, ktorý bol nadobudnutý prirodzeným spôsobom v bilingválnom prostredí. Sekundárny, alebo aj školský bilingvizmus, je taký, pri ktorom jedinec nadobúda druhý jazyk učením v školskom prostredí alebo vo vzdelávacej inštitúcii. Rodený hovoriaci — native speaker — je jednotlivec, ktorý má istý jazyk osvojený ako svoj prvý alebo materinský.

Vývin reči bilingválneho dieťaťa

Vývin jazykových schopností bilingválnych detí v predškolskom a ranom veku sa v zásade nelíši od vývinu reči monolingválnych detí. Má ale svoje špecifiká a kvalitatívne odlišnosti.

Hrkútajú, džavocú, vyslovia prvé slovo medzi 10-14 mesiacom a dvoj, trojslovné spojenia medzi 18-26 mesiacom. V čom sa vývin komunikácie líši? Organizácia jazyka na viacerých lingvistických úrovniach je v zásade komplexnejšia, ak dieťa vníma viac ako jeden jazyk vo svojom okolí.

Vývin fonematického sluchu je dávaný do súvislosti so schopnosťou dieťaťa napodobňovať zvuky okolia — produkuje ich čoraz častejšie, pričom tie nepodstatné pre jazyk začína ignorovať. Nazýva sa to polarizácia foném. V období pudového džavotania je dieťa schopné osvojiť si akýkoľvek jazyk. Čo sa veľkosti slovnej zásoby týka, hodnotenie prebieha inak. Slovné zásoby pre materinský aj druhý jazyk spočítame dokopy - vtedy sú tieto zásoby porovnateľné. V ranej slovnej zásobe sú prítomné miešanie slov z oboch jazykov. Deti na označenie predmetu (činnosti alebo osoby) vytvárajú prepojenie medzi jednou zvukovou formou (slovom z akéhokoľvek jazyka) a kognitívnym konceptom (na označenie jedného konceptu má v lexikóne jedno pomenovanie). Čo to znamená? Slovo otec si osvojí napr. v anglickom jazyku a slovo tu v slovenskom jazyku. Pri spojení slov otec a tu vyprodukuje “dady tu”. Znamená — pre kognitívny koncept “otec” má osvojené slovo “daddy”, pre kognitívny koncept “tu” má osvojené slovo “tu”. Toto je tiež dôvod, prečo nás zaujíma súčet všetkých slov a nie len slov v jednom jazyku. V kontexte osvojovania syntaxe (tvorba viet) deti uprednostňujú gramatické pravidlá vlastné dominantnému jazyku. Ide o druhé typické vývinové štádium bilingválnych detí, kedy u nich vidíme dva odlišné lexikóny (dva slovníky - jeden pre slovenský jazyk a jeden napríklad pre anglický), ale deti aplikujú v reči na oba jazyky gramatické pravidlá len pre jeden jazyk (napríklad dieťa chce povedať "zobrať" v minulom čase teda "zobral som", ale miesto toho povie "tejkol som").

Na čo ešte treba upozorniť, je tzv. tiché obdobie. Toto sa vyskytuje predovšetkým na začiatku obdobia osvojovania si druhého jazyka, kedy sa dieťa sústredí na počúvanie a porozumenie danému jazyku. Hlavná charakteristika tohto obdobia je, že dieťa omnoho viac rozumie ako rozpráva. Toto obdobie môže trvať od jedného mesiaca do pol roka až viac. Dieťa si najskôr začne opakovať slová ktoré počuje okolo seba, potom si potichu začne tvoriť vety až na koniec začne dieťa rozprávať druhým jazykom. V období prvých troch rokov, sú deti na osvojovanie rôznych jazykov najcitlivejšie.

Samotná viacjazyčnosť nemôže vyvolať narušenú komunikačnú schopnosť. Zlá bilingválna výchova, nedostatočný kontakt s inými jazykmi môže spôsobiť skôr pasívny bilingvizmus — dieťa tak bude rozumieť danému jazyku, nebude ho ale aktívne ovládať. V žiadnom prípade ale nemôže figurovať ako etiologický faktor. Príčiny výskytu aj symptómy NKS u viacjazyčných osôb sú presne také isté ako pri monolingválnych deťoch. Je ale podmienkou, aby tieto boli prítomné v oboch jazykoch.

Čoho sa v bilingválnej výchove držať?

V prípade, že dieťa prirodzene vyrastá na národnostne zmiešanom území alebo v prirodzene jazykovo zmiešanom prostredí, bilingválna výchova je často neuvedomená zo strany rodičov dieťaťa.

Možnosti bilingválnej výchovy

Grammontov (Ronjatov) princíp, ktorý zdôrazňuje viazanie používania jedného jazyka na jednu osobu (napr. anglicky hovorí otec a slovensky mama)
jeden jazyk do 3. roka, druhý jazyk od 3. roka
osvojovať oba jazyky naraz viazaním na konkrétne prostredie
osvojovať oba jazyky naraz viazaním na konkrétny deň v týždni alebo dobu dňa

Tieto princípy sa najčastejšie kombinujú a majú za cieľ doviesť dieťa k aktívnemu používaniu daného jazyka. Treba mať ale na pamäti, že prostredie školy a najmä prostredie, kde sa dieťa vzdeláva má najvýraznejší a zásadný dopad na to, akým jazykom bude vedieť v budúcnosti komunikovať a ktorý jazyk bude preňho pravdepodobne dominantný.