Motorické riadenie reči
Aktualizácia 03.12.2022
Existuje výrazný rozdiel medzi pojmami "jazyk" a "reč".
Ak chcete porozumieť svojej poruche alebo poruche svojho príbuzného skutočne a do hĺbky, je nutné v prvom rade dostatočne rozlišovať tieto dva pojmy. V skratke povedané - pojmom reč označujeme motorickú (alebo ešte lepšie povedané senzomotorickú) realizáciu reči a pojmom jazyk označujeme jazykový systém (fonológia, gramatika, syntax, slovná zásoba atď.) Dá sa povedať, že jazykové poruchy idú viac k psychológii a neuropsychológii (prípade lingvistike), vzhľadom na to, že jazyk je súčasťou vyšších psychických funkcii - symbolických funkcii. Rečové poruchy by sme mohli pričleniť skôr k fyzioterapeutickým princípom,ľ nakoko sa jedná o poruchy motoriky niektorého z výkonných aparátov rečovej produkcie.
Keď hovoríme o poruchách motorickej realizácie reči, nezahŕňa to jazyk, ale práve reč. Ako je tento akt riadený?
Na senzomotorickom riadení reči sa podieľa hneď niekoľko subsystémov. Je to mozog ako riadiace centrum, ktoré ovláda dýchanie (respiráciu), tvorbu hlasu (fonáciu), úpravu hlasu vo všetkých dutinách ktoré sa nachádzajú nad hlasivkami (rezonancia) a artikuláciu (samotné vyslovovanie hlások, slov, celých prehovorov). Keď sa na to človek takto pozrie, je to neskutočne komplexný systém. Stačí malá porucha v ktorejkoľvek z týchto zložiek a už sa môžeme rozprávať o motorickej poruche reči.
Mozog ako riadiace centrum reči
Mozog riadi celý ľudský organizmus a reč nie je výnimkou. Je niekoľko štruktúr, ktoré by tu bolo vhodné vypichnúť. Je to mozgová kôra, mozgový kmeň, mozoček, miecha a jadrá. Samozrejme - nie sú to len tieto štruktúry, ktoré sa zapájajú do reči, ale sú rozhodne ústredné. Mozgovú kôru môžeme rozdeliť na viacero spôsobov, ale povedzme si len o mozgových lalokoch. Máme celkovo 4 laloky. Frontálny (čelový), temporálny (spánkový), parietálny (temenný) a okcipitálny (záhlavový).
Frontálny lalok je výkonný a má nastarosti riadenie, plánovanie, rozhodovanie, argumentovanie, iniciáciu pohybov a vôbec "nápad niečo urobiť". Ostatné laloky informácie predovšetkým prijímajú, spracúvajú a uchovávajú. Parietálny lalok prijíma taktilné, teda dotykové vnemy, temporálny sluchové a okcipitálny zrakové vnemy.
Takmer úplne stredom mozgu ide výraznejšia ryha - centrálna ryha (sulcus centralis). Túto ryhu nám delí mozog na tzv. precentrálnu časť a postcentrálnu časť. Dá sa povedať, že precentrálna časť je skôr motorická (reaguje pohybom) a postcentrálna skôr senzorická (prijíma informácie zo sveta do vnútra a ďalej ich spracúva). Na obrázku nižšie môžete vidieť zobrazenie lalokov aj centrálnej ryhy.
Na obrázku vyššie môžete vidieť, že centrálnu ryhu objímajú dva veľmi dôležité mozgové závity (gyrusy) - precentrálny a postcentrálny. Precentrálny gyrus v sebe zahŕňa motorickú reprezentáciu rôznych častí tela, tzv. motorický homunkulus. Na druhú stranu postcentrálny gyrus má v sebe "zabudovaného" senzorického homunkula. Toto zobrazenie môžete vidieť na obrázku nižšie.
Tzv. výkonové (efektorové) primárne motorické arey sú pásy v oboch hemisférach (motorický homunkulus, precentrálny gyrus) a dochádza v nich k spusteniu voľných pohybových vzorcov. Z nich ide potom infomácia do nižších častí mozgu - do jadier pod kôrou, odkiaľ sa dostanú cez hlavové nervy a miechové nervy do rôznych častí tela. Reč a prehltanie sú riadené predovšetkým 12 hlavovými nervami.
Keby to ale bolo také jednoduché !!
... nie je.
Na samotnom pohybe sa okrem týchto priamych dráh podieľajú aj nepriame, ktoré sú rovnako veľmi dôležité. Ide prakticky o spätnú kontrolu, riadenie a "doladzovanie" toho základného impulzu, napríklad "idem otvorť ústa". V mozgu máme ešte rôzne mozočkové dráhy, thalamické dráhy, reflexné oblúky atď. Na to, aby všetko fungovalo ako má musí byť v poriadku aj chemické zloženie intracelurárneho (vnútrobunkového) a extracelulárneho (okolo bunky) prostredia a musia byť uvľoňované chemické látky (neutrotransmitery ako napr. dopamín, serotonín alebo adrenalín), ktoré posúvajú informáciu z neurónu (základná bunka nervovej sústavy) na neurón.
Dýchanie (respirácia)
V kontexte dýchania hovoríme predovšetkým o výdychovom - expiračnom - prúde (jeho sila, dĺžka), ktorý ovplyvňuje tvorbu hlasu a predstavuje dychovú oporu pre reč. Predpoklad dobrého rečového vývinu je teda aj správna respirácia. Svaly podieľajúce sa na dýchaní sú bránica a medzirebrové svaly, pričom typy dýchania rozlišijeme ako kostálne, abdominálne a kostoabdominálne.
Tvorba hlasu (fonácia)
Zvuk je tvorený primárne v hrtane, ústrednou štruktúrou sú hlasivky. Hlas ako taký je výsledkom fyzikálneho deja - vzduch preniká z miesta s vyšším tlakom na miesto z nižším tlakom. Expiračný prúd tlačí z pľúc kde vzniká do hlasiviek, ktoré sú elastické, takže keď keď dosiahne subglotický priestor (čast pod hlasivkami) dostatočný tlak, hlasivky "povolia", začnú kmitať, vzduch prechádza do supraglotického priestoru a vzniká hlas. Takže. Hlas je prakticky výsledkom zvyšovania a znižovania tlaku vzduchu v oblasti hlasiviek. Zvuk, ktorý v hrtane vznikne je následne modifikovaný v násadných trubiciach (rezonancia) a konečným produktom je hlas. Ľudský hlas má klúčovú rolu vo verbálnej komunikácií a na základe neho sa môžeme dozvedieť o človeku veľa vecí — pohlavie, vek, národnosť, socio-ekonomický status, vzdelanie, povolanie a i.
Zdravý hlas je čistý, zvučný, ľahko nasadzovaný, stabilný, flexibilný, primeraný vo výške, sile, farbe a rezonancii vzhľadom na vek a pohlavie ako aj spoločensko-kultúrne pozadie a momentálne prostredie. Ak nie, hovoríme o poruche hlasu.
Úprava hlasu v trubiciach (rezonancia)
Rezonancia je fyzikálny jav, ktorý má rozhodujúci význam pre akustickú skladbu hlások - samohlások (tónov) a spoluhlások (šumov). Rezonancia závisí vždy od objemu a tvaru dutiny, ktorou tón prechádza, rovnako ako aj od vstupného a výstupného otvoru. Pre naladenie dutín na jednotlivé tóny je potrebná určitá poloha artikulačných orgánov.
Najvýznamnejšou dutinou je ústna dutina (pre jej variabilitu), pričom zmeny v nej sú vykonávané vedome naproti hrtanovej. Nosová dutina môže ale nemusí byť zapojená vždy. Mäkké podnebie je neustále v pohybe a mení sa podľa toho, aká hláska sa vyslovuje. Na tomto sa podieľa tzv. podnebnohltanový mechanizmus, do ktorého patrí pevnosť uzáveru mäkkého podnebia so zadnou stenou a bočnými stenami hltana.
Výslovnosť (artikulácia)
Za výslovnosť zodpovedajú orgány ústnej dutiny, ktoré sa delia na pevné (zuby, ďasná, horná čeľusť, tvrdé podnebie) a pohyblivé (pery, jazyk, sánka, mäkké podnebie). Jazyk zaujíma rôzne polohy a tvary, čím mení objem dutiny ústnej, vytvára v dutine rôzne typy prekážok, čo má za následok vznik rôznych zvukov. Jazyk delíme na konček (špička), chrbát a koreň. So spodnou časťou dutiny ústnej sa spája uzdičkou (frenulum linguae). Nie je to však len jazyk, ale aj svaly tváre a krku. Pre predstavu si môžete všimnúť obrázok nižšie. Stačí, ak sa poruší motorická inervácia pár svalov a človek môže prestať byť schopný otvárať sánku, zatvoriť pery, ovládať svaly tváre.
