Senzomotorika

     Pojem senzomotorika je zložená z dvoch slov — senzorika a motorika. Pri motorike to je jasné, sú tu celkom známe pojmy — hrubá motorika a jemná motorika, teda pohyb končatín a potom drobné a precízne pohyby prstov.

     Ako je to so senzorikou? Svet okolo nás neustále stimuluje naše zmysly. Tieto podnety sa vyskytujú v rôznych modalitách ako sú svetlo, zvuky, vône, chuť a somatické vnemy (dotyk, bolesť, tlak, vibrácia, teplo, chlad). Na každé jedno z uvedených prislúcha nejaký zmysel — oči, uši, ústa, nos, koža. Prostredníctvom týchto zmyslov, respektíve špecifických receptorov v nich umiestnených, sa všetky tieto vnemy dostávajú do nášho vnútra, kde sa spracúvajú. Inak povedané — prepájajú perifériu s mozgom, našou centrálou. 

     Keď sa niekoho opýtate, koľko má človek zmyslov, pravdepodobne na vás vystrelí odpoveď päť! Áno - všeobecne prijatá teória nám hovorí o piatich základných zmysloch. Máme ale ešte ďalšie 3. Okrem čuchu, sluchu, zraku, hmatu a chuti máme ešte zmysel vestibulárny, proprioceptívny a interoceptívny. Sluch a zrak sú všeobecne prijaté zmysly v kontexte logopédie. Čo tie ostatné?

   Vestibulárny systém má nastarosti rovnováhu a celkovú telesnú postúru a je úzko prepojený napríklad aj s vnútorným uchom. Propriocepcia (alebo aj kinestézia) je zmysel, ktorý nás informuje o tom, kde sa naše telo nachádza v priestore a ako sa naše telo hýbe. Interoceptívny zmysel človeka informuje o jeho vnútornom stave, o všetkom, čo sa deje v jeho tele (hlad, smäd, chlad atď.) 

   Senzomotorická integrácia je schopnosť centrálneho          nervového systému integrovať (spájať) rôzne zdroje          stimulov a zároveň transformovať tieto
   stimuly do motorických činností. 

        Machado, 2010

Doctor Analyzing X-Rays

     Na lepšie porozumenie toho, ako senzomotorika súvisí s komunikačnými schopnosťami, rečou alebo aj prehĺtaním, dovolím si tu preložiť časť odborného článku Martina Kučeru (2020) — českého lekára, ktorý sa spolu s tímom venuje problematike senzomotoriky. Zjednodušene povedané — akýkoľvek organizmus môžeme chápať ako systém prijímajúci zvonka informácie prostredníctvom zmyslového vnímania a navonok sa prejavujúci expresiou, ktorá je vždy sprevádzaná alebo sprostredkovaná motorikou. Podnety z jednotlivých zmyslov sú integrované a spracovávané na rôznych úrovniach centrálnej nervovej sústavy (mozog a miecha — CNS) a tým umožňujú následnú expresiu. 

     Napríklad jednoduchý pohyb čeľuste (s cieľom napríklad artikulovať alebo žuť) je výslednicou viacerých informácii. Sú to informácie o vzájomnej pozícii tela a hlavy a ich pozícii voči okolitému priestoru (tu sa integrujú vnemy vestibulárneho aparátu, propriocepcie, hmatu, chodidiel a prípadne ďalších častí tela, očí, sluchu). Do procesu ďalej vstupujú informácie o pozícii jednotlivých štruktúr oro-faryngu, teda ústnej časti hltana (čo je práca propriocepcie). Pri rečovom prejave má významnú úlohu aj sluchová kontrola, prípadne vyhodnotenie odozvy okolia (zrak a sluch). Pri príjme potravy sú súčasťou tejto integrácie chuťové a čuchové vnemy, zrak aj hmat. 

     … a to je len pohyb sánky — viete si do toho predstaviť pohyb jazyka a mäkkého podnebia? 

    Významným koordinátorom týchto zložitých funkcií je limbický systém (centrum emócii). Prostredníctvom neho celý proces ešte ovplyvňujú emócie a na ne viazané pamäťové stopy. 

      Ďalším faktorom je napríklad aj postura, ktorá určuje kvalitu a spôsob pohybu periférnych oblastí tela (ruky, štruktúry dutiny ústnej a i.). Napríklad náklon ťažiska tela dopredu reflexne ovplyvňuje napätie a postavenie mäkkého podnebia, jazyka aj pier. Pri rehabilitácii nedostatočného podnebnohltanového uzáveru je napríklad možné zlepšiť efektivitu cvikov samotnou pozíciou tela.

     Kolektív autorov Kučera, Fritzlová a Frič začali v priebehu posledných rokov používať termín senzomotorická integrácia ako názov zastrešujúci ich komplexné rehabilitačné prístupy, ktoré zohľadňujú práve senzomotoriku.Možnosti senzomotorickej integrácie nám v odbornej praxi v rámci rehabilitácie postihnutých funkcií umožňujú do určitej miery nahradiť postihnuté zmyslové vnemy posilnením iných.

     Popísané pekne vykresľuje prepojenie senzomotoriky s rečovými funkciami a prehĺtaním, čo je vlastne klinicko-logopedická doména.

     V rámci senzomotorickej integrácie sa často prepájajú ostatné zmysly predovšetkým so sluchom a dôležitá je aj koordinácia (ruky, nohy, štruktúr podieľajúcich sa na rozprávaní) a rytmizácia. 

brain.jpg

   MUDr. Kučera s kolektívov dostatočne popísali, ako súvisí senzomotorická integrácia, teda schopnosť mozgu spájať všetky informácie, ktoré prichádzajú z vonkajšieho a taktiež z vnútorného prostredia s rečou a prehĺtaním, teda s motorickou realizáciou.

 

  Súvisí nejako aj s vývinom jazykového systému, pamäte či iných vyšších funkcii?

   Na to jednoznačná odpoveď ako tá vyššie nie je, ale už len samotný fakt, že v literatúre popisujeme "psychomotorický vývin" a v rámci týchto štádii nikdy nepodceňujeme ani tú motorickú ani tú psychickú zložku, je zrejmé, že spolu súvisia a jedna od druhej vyslovene závisia.

    Vyššie psychické funkcie sú často vnímané ako také "fluidum" vznášajúce sa nad samotným mozgom. Západná medicína ale s istotou tvrdí, že jedným z komplexných výsledkov mozgovej aktivity ako takej vznikajú všetky psychické funkcie, procesy a schopnosti, kam jednoznačne zaraďujeme aj jazykový systém a komunikačnú schopnosť.

    Teraz Vám uvediem príklad. Predstavte si, že by ste chceli nainštalovať systém Windows bez toho, aby ste mali samotný počítač a všetky tie jeho mikroprocesory, pamäťové karty, kábliky a ostatné dôležité časti. Nedá sa to. Predstavte si teraz jazyk, komunikáciu, pamäť, pozornosť alebo schopnosť regulácie emócii ako tento samotný systém Windows. Na to, aby sme ho mohli nahrať, potrebujete tú pevnú časť, čo predstavuje samotný mozog, najmä jeho najvrchnejšia, evolučne najmladšia časť — kortex alebo kôra, šedá hmota mozgová. A čo s tým kortexom?

       Na obrázku vyššie je znázornená pravá hemisféra - jej najvrchšia časť je kortex. Každý lalok v rámci tohoto kortexu (kôry) má nastarosti určitú funkciu. Vpredu je riadený pohyb, teda motorika, každá expresia — prejav — nášho organizmu. Keď sa posúvame dozadu, prechádzame cez senzorickú časť, kde sa spracúvajú všetky somatické pocity a vznikajú vnemy (tlak, bolesť, teplo, chlad a pod.). Ďalej sa spracúvajú zrakové signály a trochu nižšie sluchové signály. Hlbšie v mozgu sa spracúvajú čuchové stimuly (veľmi blízko emočnej oblasti mozgu) a tiež emócie. Je to rozsiahla časť mozgu. Senzorika — všetko to čo prijímame zvonka dnu a motorika — všetky reakcie zvnútra von.

     Na to, aby správne fungoval systém (tie zložité psychické funkcie) musí fungovať táto "pevná časť" mozgu (tie "bazálne" časti vo forme senzoriky a motoriky).

      Predstavte si teraz, že by niektorá z týchto častí mozgu dostávala veľmi málo stimulov. Je jasné, že sa nedostatočne rozvinie - platí, že čím viac kvalitných stimulov, tým hustejšia neuronálna sieť, tým viac synaptických spojení, a tým lepšie fungovanie. Je to ako s pamätaním. Keď nejakú funkciu používame každý deň, budeme v nej pravdepodobne lepší, ako v niečom, čo nepoužívame vôbec. Jeden zo základných citátov o mozgu je: “use it or loose it.”, takže čo nepoužívaš časom zmizne.