Senzomotorika

Aktualizácia 14.12.2021

     Pojem senzomotorika je zložená z dvoch slov — senzorika a motorika. Pri motorike to je jasné, sú tu celkom známe pojmy — hrubá motorika a jemná motorika, teda pohyb končatín a potom drobné a precízne pohyby prstov.

     Ako je to so senzorikou? Svet okolo nás neustále stimuluje naše zmysly. Tieto podnety sa vyskytujú v rôznych modalitách ako sú svetlo, zvuky, vône, chuť a somatické vnemy (dotyk, bolesť, tlak, vibrácia, teplo, chlad). Na každé jedno z uvedených prislúcha nejaký zmysel — oči, uši, ústa, nos, koža. Prostredníctvom týchto zmyslov, respektíve špecifických receptorov v nich umiestnených, sa všetky tieto vnemy dostávajú do nášho vnútra, kde sa spracúvajú. Inak povedané — prepájajú perifériu s mozgom, našou centrálou. 

     Keď sa niekoho opýtate, koľko má človek zmyslov, pravdepodobne na vás vystrelí odpoveď päť! Áno - všeobecne prijatá teória nám hovorí o piatich základných zmysloch. Máme ale ešte ďalšie 3. Okrem čuchu, sluchu, zraku, hmatu a chuti máme ešte zmysel vestibulárny, proprioceptívny a interoceptívny. Sluch a zrak sú všeobecne prijaté zmysly v kontexte logopédie. Čo tie ostatné?

   Vestibulárny systém má nastarosti rovnováhu a celkovú telesnú postúru a je úzko prepojený napríklad aj s vnútorným uchom. Propriocepcia (alebo aj kinestézia) je zmysel, ktorý nás informuje o tom, kde sa naše telo nachádza v priestore a ako sa naše telo hýbe. Interoceptívny zmysel človeka informuje o jeho vnútornom stave, o všetkom, čo sa deje v jeho tele (hlad, smäd, chlad atď.) 

   Senzomotorická integrácia je schopnosť centrálneho          nervového systému integrovať (spájať) rôzne zdroje          stimulov a zároveň transformovať tieto
   stimuly do motorických činností. 

        Machado, 2010

Doctor Analyzing X-Rays

     Na lepšie porozumenie toho, ako senzomotorika súvisí s komunikačnými schopnosťami, rečou alebo aj prehĺtaním, dovolím si tu preložiť časť odborného článku Martina Kučeru (2020) — českého lekára, ktorý sa spolu s tímom venuje problematike senzomotoriky. Zjednodušene povedané — akýkoľvek organizmus môžeme chápať ako systém prijímajúci zvonka informácie prostredníctvom zmyslového vnímania a navonok sa prejavujúci expresiou, ktorá je vždy sprevádzaná alebo sprostredkovaná motorikou. Podnety z jednotlivých zmyslov sú integrované a spracovávané na rôznych úrovniach centrálnej nervovej sústavy (mozog a miecha — CNS) a tým umožňujú následnú expresiu. 

     Napríklad jednoduchý pohyb čeľuste (s cieľom napríklad artikulovať alebo žuť) je výslednicou viacerých informácii. Sú to informácie o vzájomnej pozícii tela a hlavy a ich pozícii voči okolitému priestoru (tu sa integrujú vnemy vestibulárneho aparátu, propriocepcie, hmatu, chodidiel a prípadne ďalších častí tela, očí, sluchu). Do procesu ďalej vstupujú informácie o pozícii jednotlivých štruktúr oro-faryngu, teda ústnej časti hltana (čo je práca propriocepcie). Pri rečovom prejave má významnú úlohu aj sluchová kontrola, prípadne vyhodnotenie odozvy okolia (zrak a sluch). Pri príjme potravy sú súčasťou tejto integrácie chuťové a čuchové vnemy, zrak aj hmat. 

     … a to je len pohyb sánky — viete si do toho predstaviť pohyb jazyka a mäkkého podnebia? 

    Významným koordinátorom týchto zložitých funkcií je limbický systém (centrum emócii). Prostredníctvom neho celý proces ešte ovplyvňujú emócie a na ne viazané pamäťové stopy. 

      Ďalším faktorom je napríklad aj postura, ktorá určuje kvalitu a spôsob pohybu periférnych oblastí tela (ruky, štruktúry dutiny ústnej a i.). Napríklad náklon ťažiska tela dopredu reflexne ovplyvňuje napätie a postavenie mäkkého podnebia, jazyka aj pier. Pri rehabilitácii nedostatočného podnebnohltanového uzáveru je napríklad možné zlepšiť efektivitu cvikov samotnou pozíciou tela.

     Kolektív autorov Kučera, Fritzlová a Frič začali v priebehu posledných rokov používať termín senzomotorická integrácia ako názov zastrešujúci ich komplexné rehabilitačné prístupy, ktoré zohľadňujú práve senzomotoriku. Možnosti senzomotorickej integrácie nám v odbornej praxi v rámci rehabilitácie postihnutých funkcií umožňujú do určitej miery nahradiť postihnuté zmyslové vnemy posilnením iných.

     Popísané pekne vykresľuje prepojenie senzomotoriky s rečovými funkciami a prehĺtaním, čo je vlastne klinicko-logopedická doména.

     V rámci senzomotorickej integrácie sa často prepájajú ostatné zmysly predovšetkým so sluchom a dôležitá je aj koordinácia (ruky, nohy, štruktúr podieľajúcich sa na rozprávaní) a rytmizácia. 

brain.jpg

    MUDr. Kučera s kolektívov dostatočne popísali, ako súvisí senzomotorická integrácia, teda schopnosť mozgu spájať všetky informácie, ktoré prichádzajú z vonkajšieho a taktiež z vnútorného prostredia s rečou a prehĺtaním, teda s motorickou realizáciou.

 

   Súvisí nejako aj s vývinom jazykového systému, pamäte či iných vyšších funkcii?

     Na to jednoznačná odpoveď ako tá vyššie nie je, ale už len samotný fakt, že v literatúre popisujeme "psychomotorický vývin" a v rámci týchto štádii nikdy nepodceňujeme ani tú motorickú ani tú psychickú zložku, je zrejmé, že spolu súvisia a jedna od druhej vyslovene závisia.

     Vyššie psychické funkcie sú často vnímané ako také "fluidum" vznášajúce sa nad samotným mozgom. Západná medicína ale s istotou tvrdí, že jedným z komplexných výsledkov mozgovej aktivity ako takej vznikajú všetky psychické funkcie, procesy a schopnosti, kam jednoznačne zaraďujeme aj jazykový systém a komunikačnú schopnosť.