Opakovane sa stretávam s názorom, že novorodenca treba ​"nič len nakŕmiť, uspať a prebaliť". Keď sa bavíme o novorodencovi, hovoríme o prvom mesiaci po narodení. Samozrejme - vtedy rodičia (obzvlášť tí novopečení) prijímajú novú rolu vo svojich životoch a učia sa základné veci, teda ako prebaliť, ako dvíhať, ako nosiť, ako držať,... pri všetkých týchto povinnostiach netreba zabúdať na to, že obzvlášť prvý rok života dieťaťa je kľúčový v zmysle puta.

    Takéto puto sa vyvíja prirodzene počas vnútromaternicového vývinu, ale nie je automatické. Je pravda, že puto medzi rodičom a dieťaťom je viac prirodzené ako akékoľvek iné (vrátane toho partnerského), ale aj na pute s dieťaťom treba neustále pracovať. Napríklad neodporúča sa nechať dieťa, obzvlášť to do jedného roka, vyplakávať. Áno - efekt skutočne môže byť taký, že dieťa nielenže prestane plakať v tom konkrétnom momente ale aj vo všeobecnosti. Možno si človek povie - výborne, práve TO chcem. Lenže má to háčik. Plač je jediný spôsob, akým dieťa komunikuje. Dáva tak najavo svoje potreby - keď ho niečo bolí alebo keď sa mu niečo (ne)páči, keď nás potrebuje blízko pri sebe, keď nás volá. Keď opakovane nebudeme reagovať na jeho "volanie", naučí sa, že tu preňho nie sme, že to čo potrebuje nie je dôležité a že aj tak nemá význam nám "oznamovať", že niečo potrebuje. Ak sa vám stále zdá, že to je presne to čo chcete, pretože takéto správanie sa podobá na samostatnosť a sebestačnosť - nie je to ekvivalent. Je veľký rozdiel medzi samostatnosťou a emočným odpojením.

​

     Použijem taký pojem - "ľudské mláďa". Ľudské mláďa je v porovnaní s mláďatami ostatných zvierat absolútne bezmocné. Keď pohodíte na ulicu mačiatko, bude to preňho náramne náročné (a áno, je to prinajmenšom nehumánne), ale v konečnom štádiu má veľkú šancu prežiť. Viete si predstaviť nechať na ulici novorodenca? Nemá šancu - čím chcem pripodobniť tú detskú závislosť na dospelom. Avšak dieťa na dospelom nezvisí len v rámci fyzického prežitia. Práve ten prvý rok je absolútne nevyhnutný na utváranie predstavy o bezpečí sveta ako takého. Jednoducho povedané - keď dieťaťu zabezpečíme pocit fyzického aj psychického bezpečia, nenaučí sa tým len to, že je v bezpečí s nami, ale aj v celom svete. A paradoxne - toto je prakticky prvý krok ku samostatnosti, po ktorej niektorí v ich deťoch tak túžia. 

​

• trávte čas so svojim dieťaťom - rozprávajte naňho, rozprávajte mu príbehy, spievajte mu. Cieľom nie je aby vám rozumel, ale aby sa zoznamoval s jazykom, s jeho zvukmi a tiež s vami.

• udržiavajte očný kontakt - keď sa na vás dieťatko pozerá, pozerajte naňho späť. Zoznamuje sa s ľudskými tvárami. Vnímajte uňho aj potrebu udpočinku od "pohľadov". Nezabúdajte na to, že novorodenec vidí ešte stále rozostrene, tým pádom na vás dokáže zaostriť až keď sa dostatočne priblížite k jeho tvári. Nerobte to však nečakane a neľakajte ho.

• masáž bábätiek - môžete ísť na to úplne jednoducho a proste len predĺžte čas "olejčekovania", alebo môžete absolvovať kurz masáže bábätiek

• vymieňajte si úsmevy so svojim bábätkom

• v blízkosti dieťaťa môžete poukladať kontrastné kartičky alebo hračky na podporu rozvoja kontrastného videnia. Opäť platí, že predmety treba ukladať v tesnej blízkosti (dostatočne blízko ale zároveň bezpečne)

• trávte čas objímaním, respektíve telesným kontaktom. Vaše dieťa vás potrebuje cítiť, niekedy ideálne koža na kožu.