Vývinová dysfázia a narušený vývin reči

Vývinová dysfázia, špecificky narušený vývin reči, narušený vývin reči, symptomatické poruchy reči u detí

Charakteristika pojmu

        Narušený vývin reči systémovo ovplyvňuje psychický vývin dieťaťa. Je to široko chápaná kategória pre množstvo príčin, ktoré ju môžu spôsobiť, rovnako ako množstvo symptómov, ktorými sa môže prejaviť.

Definuje sa ako štruktúrne a systémové narušenie jednej alebo viacerých, prípadne aj všetkých oblastí vývinu reči vzhľadom na chronologický vek dieťaťa.

    Symptómy sa následne môžu prejavovať vo všetkých rovinách jazyka - teda v oblasti foneticko-fonologickej kde zaraďujeme predovšetkým výslovnosť, v gramatike, tvorbe viet, celkovej schopnosti používať jazyk. Vývinová dysfázia sa môže u detí vyskytovať buď ako samostatná  jednotka, alebo ako súčasť klinického obrazu iných ochorení, teda ako symptomatická porucha reči.

O takejto ťažkosti sa môžeme baviť v dvoch prípadoch.

                   NVR ako sprievodný jav inej vývinovej poruchy  — teda ako symptomatická porucha reči
        NVR aka samostatná nozologická jednotka — teda vývinová dysfázia, alebo aj špecificky narušený VR

 

     Narušený vývin reči ako sprievodný jav inej vývinovej poruchy môže byť symptóm inej ťažkosti, kedy tvorí súčasť klinického obrazu mentálnej retardácie, detskej mozgovej obrny, porúch sluchu, závažných poruchách zraku, autizmu ale aj u telesne postihnutých. Zaradzujeme tu tiež prípady po rôznych traumách a úrazoch mozgu alebo operáciach mozgu, ktoré sa objavia v ranom alebo predškolskom veku.
      Vo všetkých týchto prípadoch je hlavná príčina prekážkou normálneho vývinu a na základe primárneho ochorenia sa bude vyvíjať aj samotná komunikačná porucha.  
      Za samostatnú jednotku (
vývinová dysfázia alebo inak aj špecificky narušený vývin reči) sa považuje vtedy, keď je hlavným dôvodom symptómov, ktoré sa u dieťaťa vyskytujú. Vývin reči výrazne zaostáva za mentálnym vekom — duševným vývinom dieťaťa, rovnako ako aj za svojimi telesnými schopnosťami. Tieto deti majú pri tom primerané sociálne podmienky pre rozvoj reči.

        Je dôležité tieto dva pojmy dobre rozlíšiť. Ak má dieťa diagnostikovanú napr. detskú mozgovú obrnu, narušený vývin reči môže byť  u tohto dieťaťa jeden z mnoha sekundárnych symptómov. Takéto dieťa môže (ale nemusí) mať diagnostikovanú tiež artikulačnú poruchu, neskôr poruchy učenia alebo poruchy hlasu. Všetky takéto poruchy potom označíme pojmom symptomatická porucha reči, nakoľko nevznikla samostatne, pri primeraných podmienkach na rozvoj komunikácie, ale na základe zastrešujúcej diagnózy.

Symptómy

  • horšia výslovnosť reči

  • komolenie a skracovanie dlhších slov (najmä pri spoluhláskových zhlukoch)

  • opakovanie toho istého slova inak

  • ťažkosti odlíšiť podobné slová (najmä znelé od neznelých)

  • krátke a zle štylizované vety

  • nedostatočné používanie predložiek a spokoj

  • obmedzená slovná zásoba

  • všetky narušenia vplývajú spätne na pragmatiku

  • narušenie porozumenia (no väčšinou nie tak výrazne ako je to v prípade tvorby reči)
     

     Symptomatológia v prípade vývinovej dysfázie je veľmi variabilná. Dieťa od dieťaťa sa líši v charaktere aj v množstve symptómov. Okrem symptómov, ktoré sa vyskytujú v samotnej produkcii reči, nachádzame symptómy aj v porozumení. Deti teda nemajú problém v tvorbe reči ale aj v jej porozumení. Aj porozumenie je teda jednou z vecí, ktoré si môžete u svojho dieťaťa všimnúť - nereaguje na vaše otázky adekvátne?

      Odporúčame Vám prejsť si našu tabuľku s vývinom reči, kde je uvedené, čo všetko by malo dieťa v danom veku približne ovládať. Viac informácii tu:

Príčina vzniku

     V prípade narušeného vývinu reči ako symptomatickej poruche reči leží príčina v primárnom ochorení. Ak sa jedná o dieť so sluchovým postihnutím, pričom uňho nájdeme symptómy NVR, jedná sa o komplikáciu primárneho ochorenia. Rovnako je to aj v prípade detskej mozgovej obrny, rázštepu podnebia, genetických porúch a podobne.

    V prípade vývinovej dysfázie, kedy nenachádzame v anamnéze nijaký vážnejší problém, ktorý môže spôsobiť tento problém - v jednoduchosti povedané - nie všetci odborníci sa zhodnú na jednoznačnej príčine.

 

   Poďme ale rozobrať tie najznámejšie teórie. Vo všeobecnosti sa uvažuje o ťažkosti s celkovým fungovaním mozgu. Nejde o zistené poškodenie mozgu (takže nález zobrazovacích metód bude negatívny), ale o  "jemnejšie abnormity" vo vývine mozgovej kôry, ktoré postihujú rečové oblasti mozgu ľavej hemisféry. Rozsah mozgovej patológie podľa tejto teórie súvisí aj so závažnosťou komunikačnej poruchy a tiež pravdepodobne spôsobuje, že deti s jazykovými deficitmi majú často aj iné vývinové dysfunkcie (komorbidity). Dominuje tiež názor geneticky podmienených anomálii, ktoré ovplyvňujú neurónovú migráciu, aktivitu neurotransmiterov, synaptickú konektivitu alebo myelinizáciu a vyvolávajú tak neoptimálne fungovanie mozgu.
    Už iný názor je, že táto problematika súvisí aj s neinformovanosťou rodičov (vonkajšie vplyvy) — nedostatočne si uvedomujú okolnosti raného vývinu svojich detí, majú málo informácii o nutnosti kvalitných rečových stimulov, a teda stačí aj nedostatočná interakcia medzi matkou a dieťaťom. Taktiež je tu názor "nedostatočnej kvality a kvantity stimulov v dôležitých vývinových obdobiach", s ktorým sa stretnete vo väčšine prípadov takýchto ťažkostí.

     Medzi najčastejšie skloňované rizikové faktory vzniku tohto typu NKS sú časté zápaly stredného ucha, kedy môže dôjsť k obmedzeniu rečového vývinu v citlivých obdobiach pre vývin reči, nízka pôrodná hmotnosť či predčasné narodenie dieťaťa.

     Opäť však platí, že nech už ide o čokoľvek, tieto faktory nikdy samy o sebe nepostačujú na vznik ťažkosti — spravidla ide o kombináciu faktorov.

Ako diagnostikujeme ?

    Je veľmi pravdepodobné, že ak bude mať Váš logopéd podozrenie na ťažkosti vo vývin reči, zavalí Vaše dieťa rôznymi testami. Je dôležité, aby ste si termín diagnostiky dohadovali tak, aby bolo Vaše dieťa čo najviac odpočinuté a úplne zdravé.

      Ak je zjavné, že dieťa je vyčerpané, niektorí logopédi diagnostiku rozdelia na dve stretnutia. Pri vyčerpaní dieťa stráca pozornosť a výsledky môžu byť skreslené. Je však rozdiel, či k tomuto stavu dôjde hneď na začiatku stretnutia, krátko po ňom alebo napríklad po hodine. Musia byť zvážené aj ťažkosti s pozornosťou ako samostatný problém.

Diagnostika sa väčšinou sústreďuje na zhodnotenie:

  • porozumenia reči na úrovni slov a viet

  • gramatických schopností (skloňovanie, tvorba množného a jednotného čísla, ...)

  • schopnosti tvorby viet

  • schopnosti prerozprávať príbeh (tzv. naratíva)

  • fonematického uvedomovania (schopnosť narábať s hláskami v mysli, patrí sem slabikovanie, určovanie prvej hlásky v slovej a pod.)

  • prípadných ťažkostí s výslovnosťou

  • ostatných individuálnych ťažkostí

     Na to, aby sme mohli s istotou potvrdiť diagnózy NVR alebo vývinová dysfázia, potrebujeme tiež vyjadrenie psychológa. Ten zhodnotí, či dieťa zaostáva len v prípade jazykových schopností, alebo aj iných v rámci kognitívnych funkcii (pamäť, celkový intelekt atď.).

       Stanoviť diagnózu vývinová dysfázia nie je vôbec jednoduché. Len uvažovať o nej môžeme začať až okolo 3. roka, dovtedy určite nie. Aj potom je to dlhodobejší proces a diagnóza sa stanovuje len "pravdepodobná".

Aké sú možnosti terapie ?

      Terapia v kontexte vývinovej dysfázie je veľmi komplexná. Ostatne - ako aj v prípade ostatných logopedických oblastí. U dieťaťa často nachádzame ťažkosti v rôznych oblastiach - porozumení, gramatike, výslovnosti atď.

      Určovanie cieľov v prípade VD je často aj individuálnou záležitosťou. Na Slovensku nájdete klinických logopédov, ktorí pracujú výlučne s metódami tzv. "evidence based" (EB metódy). Sú to metódy a techniky, ktoré boli overené výskumami, často na väčšej vzorke ľudí a dlhodobo. Na druhú stranu nájdete logopédov, ktorí sa často riadia aj svojimi vlastnými skúsenosťami, kedy boli schopní ľuďom pomôcť použitím metódy (alebo postupov), ktorá (ešte) nebola overená. Tiež existujú metódy, ktoré jednak neboli overené a jednak s nimi veľká časť odbornej verejnosti nesúhlasí - patrí tu napríklad Benaudíra. Netreba však zabúdať na deti, ktorým takéto medóty pomáhajú a na odborníkov, ktorí za týmito metódami stoja.

      V každom prípade - najčastejšie sa jedná o kombináciu týchto postupov. Symptomatická terapia s presne stanovenými cieľmi sa javí byť skutočne efektívnou. Napríklad aj gramatika a jej osvojovanie má svoje medzníky - v terapii VD sa podľa týchto medzníkov často postupuje a systematicky sa u dieťaťa nacvičuje používanie určených gramatických postupov. Dôležité je tiež naučiť rodiča (v zmysle edukácie), ako s dieťaťom komunikovať. U detí s VD často nachádzame aj ťažkosti s výslovnosťou, ktoré sa počas terapie snažíme odstrániť. Postup jednotlivých cieľov ale nechávajte a svojho logopéda, prípadne sa ešte s niekým poraďte. Ak nájdeme ťažkosti aj v porozumení, je nutné začať práve s ním, nakoľko bez dostatočného porozumenia je osvojovanie hovorenej reči veľmi náročné - skoro nemožné.

      Radi by sme Vám na tomto mieste poradili. Logopéd by Vám mal okrem terapie ponúknuť tiež poradenstvo. Na otázky máte právo.

  • Instagram
  • Facebook - Black Circle

01-08/2020

Portál klinickej logopédie ©

This site was designed with the
.com
website builder. Create your website today.
Start Now