Vymedzenie pojmu
Jednoducho povedané - táto porucha zahŕňa primárne problémy s výslovnosťou. V dnešnej dobe máme pre dysláliu (aktuálne zastaraný pojem) výraz narušenie zvukovej roviny reči, ktorý zachytáva viacero príčin vzniku tejto ťažkosti. U logopédov ešte stále natrafíte na diagnózu dyslália, ktorá sa dnes ale bližšie špeficifuke ako artikulačná alebo fonologická porucha, prípadne ako vývinová dyspraxia.
Pri narušení zvukovej roviny reči (dyslálii) ide o neschopnosť správne vysloviť alebo používať hlásky materinského jazyka. Narušenie pôsobí rušivo na komunikačný zámer a môže sa prejavovať znížením zrozumiteľnosti reči. Primárne narušenie zvukovej roviny reči nie je na základe iného postihnutia ako je napríklad sluchové, telesené atď.
Nesprávna výslovnosť (fyziologická dyslália), dnes označovaná ako vývinovo neustálená výslovnosť, je fyziologický stav len do veku 5 rokov. O čo sa jedná? Deti sa vyvíjajú, rovnako ako ich artikulátory, teda orgány, ktoré sa podieľajú na výslovnosti. Vyvíja sa stav ústnej dutiny - najmä jazyk a jeho "hybné schopnosti".
Predĺžený fyziologický vývin (predĺžená fyziologická dyslália) konštatujeme vo veku medzi 5-7 rokom.
Za narušenie zvukovej roviny reči (dyslália) považujeme všetky odchýlky od normy vo výslovnosti vo veku po siedmom roku života. V reči je prítomná nesprávna tvorba hlások (najčastejšie "šušlanie" alebo hrdelné R) aj neustálená výslovnosť hlások.
Medzi narušenie zvukovej roviny reči zaraďujeme artikulačnú poruchu, fonologickú poruchu a vývinovú dysfáziu.
Symptómy - ako sa porucha prejavuje?
Vynechávanie hlások
ryba - (w)iba, vlak - v(u)ak
Nesprávna tvorba hlások
najčastejšie sa jedná o hlásky R (francúzske R)
a S C Z Č tvorené medzi zubami
Nahrádzanie hlások
ryba - jiba, vlak - vjak, vrana - vlana
Pridávanie hlások
rybak
Symptomatológia ťažkostí súvisiacich s výslovnosťou je veľmi variabilná a ukrem uvedeného existujú ešte ďalšie znaky, ktorých prítomnosť v reči dieťaťa naznačuje ťažkosť. Je dôležité odlíšiť, či sa jedná výlučne o izolovaný problém vo výslovnosti alebo sa v klinickom obraze vyskytujú aj ťažkosti spojené s jazykom ako systémom. Komolí dieťa slová? Vynecháva posledné hlásky alebo slabiky v slovách? Sú v reči dieťaťa pozorované aj problémy s gramatikou a tvorbou viet?
Ak má ťažkosť charakter čisto "výslovnostneho problému", bude sa pravdepodobne jednať o artikulačnú poruchu. Ak sú sledované aj jazykové ťažkosti, musíme siahnuť aj po možnosti fonologických ťažkostí alebo omnoho komplexnejších - v kontexte vývinovej dysfázie alebo dyspraxie.
Etiológia - ako táto porucha vzniká?
Pre narušenie zvukovej roviny reči väčšinou platí, že nie je možné identifikovať jednu príčinu — jedná sa o komplex príčin a ich vzájomné prelínanie. Primárne tieto faktory spôsobia narušenie zvukovej roviny reči a sekundárne sa nesprávne vytvorené vzorce fixujú.
Artikulačná porucha
V tomto prípade sú známe príčiny delené na orgánové odchýlky a funkčné príčiny.
Orgánovými odchýlkami sa myslia anomálie rečových orgánov (zhryz, podnebie, jazyk, sánka, rázštepy, výrazne zväčšená nosohltanová mandľa apod.). Funkčné príčiny sú orofaciálne dysfunkcie alebo myofunkčná porucha. Faktormi, ktorých vplyv nevieme ani potvrdiť ani vyvrátiť je spoločenské prostredie, celková pohybová neobratnosť alebo nesprávny postoj prostredia k rečovému vývinu dieťaťa. Medzi nesprávny postoj prostredia môžeme zaradiť aj predčasnú snahu naučiť deti správnu výslovnosť hlásky (najčastejšie hlásku R). O takejto predčasnej snahe môžeme hovoriť pri normálne sa vyvíjajúcom dieťati, ktorého by sme sa snažili naučiť správne vyslovovať R okolo tretieho roka, teda príliš skoro. Áno. Sú deti, ktoré sa to naučia prirodzene samé aj v troch rokoch. Ale nikto ich do toho netlačil - čo je základný rozdiel medzi nimi a tými, u ktorých sa rozvinie hrdelné R ako častý dôsledok snahy okolia dieťa hlásku naučiť veľmi skoro.
Artikulačnou poruchou sa teda myslí skutočný deficit v rámci motoriky artikulačných orgánov. Oslabená špička jazyka? Oslabený chrbát jazyka? Nedostatočný perný uzáver? Všetky tieto príčiny spätne vplývajú na tvorbu hlások.
Fonologická porucha
V prípade, že logopéd zadefinuje izolované ťažkosti vo výslovnosti ako následok jazykových problémov, hovoríme o fonologickej poruche (alebo o vývinovej dysfázii). V takom prípade sa mení terapeutický postup, preto je nesmierne dôležité realizovať kvalitnú logopedickú diagnostiku.
Pri ťažkostiach v jazykovom systéme, resp. konkrétne vo fonológii, môžeme uvažovať o nedostatočne rozvinutom fonematickom uvedomovaní, alebo o nedostatočne vycibrenom sluchu (nie sluchovom postihnutí) v kontexte narušenej fonematickej diskriminácie. V zásade ale platí, že pri takýchto ťažkostiach vždy uvažujeme o kombinácii faktorov. V kontexte fonologickej poruchy uvažujeme aj o kombinácii faktorov na kognitívnom (poznávacom) podklade a o kvalite stimulov, ktoré dieťa dostáva prostredníctvom všetkých zmyslov.
Ako sa táto ťažkosť diagnostikuje?
Diagnostika je niekedy veľmi zjavná, nakoľko ťažkosti s výslovnosťou sú počuteľné v pár výpovediach. Dôležité je ale zadefinovať príčinu, aby mohla byť správne nastavená terapia.
Základné časti vyšetrenia
-
osobná, rodinná a školská anamnéza
-
pozorovanie dieťaťa
-
rozhovor s vami rodičmi
-
vyšetrenie ústnej dutiny, teda pohyblivosť a sila jazyka, rýchlosť prevedenia pohybov jazykom, podjazyková uzdička, zúbky, mäkké aj tvrdé podnebie a pery
-
vyšetrenie oromotoriky - podobné ako v prvom prípade, no táto oblasť sa sústredí výlučne na pohyb jazyka a ostatných artikulátorov v rôznych smeroch
-
vyšetrenie fonematickej diferenciácie, čo je rozlišovanie jednotlivých zvukov resp. foném, napr. s-z, f-v, ž-š
-
vyšetrenie výslovnosti, takže zadefinovať, ktoré hlásky sú problematické a v akých polohách
-
vyšetrenie fonematického uvedomovania - slabikovanie, určovanie prvej a poslednej hlásky atď.
Logopéd si počas vyšetrenia priebežne stanovuje hypotézu, ktorú overuje rôznymi testami a spôsobmi. Kladieme si otázky, ako "jedná sa len o problémy vo výslovnosti, alebo problém s výslovnosťou je len jedným z mnoha symptómov iného problému?", "dokáže dieťa rozoznávať jednotlivé hlásky sluchom?", "ako dobre dieťaťu rozumiem?", "ako dieťa narába s jazykom?", "skloňuje slová správne?" a pod.
Vyššie uvedené diagnostické body sú dôležitým základom pri vyšetreovaní porúch na úrovni zvukovej roviny, no často sú podľa uváženia logopéda dopĺňané ďalšími testami.
Existujú výraznejšie rozdiely medzi fonologickou poruchou, artikulačnou poruchou a vývinovou dyspraxiou, a to aj napriek tomu, že sú zaradené pod jeden zastrešujúci pojem - poruchy zvukovej roviny reči. Je to tak preto, lebo všetky tri sa prejavujú predovšetkým práve vo výslovnosti. V logopedickej diagnostike je dôležité ich odlíšiť, nakoľko terapia sa výrazne líši.
V prípade dyspraxie a fonologickej poruchy je častokrát výraznejšie narušená celková zrozumiteľnosť reči dieťaťa. Slová sú skomolené, takže zo slova "čajík" nám môže jednoducho vzniknúť "jatik" a zo "snehuliaka" výjde "helia alebo sheluniak, slenuhiak", atď. Nepokúšajte sa zadefinovať problém sami - je ďaleko komplexnejší ako sa zdá. V niektorých prípadoch vývinovej dyspraxie má dieťa problém vysloviť aj jednoduché samohlásky a v niektorých sa jedná len o drobné "prešmyčky" v slove. Na druhej strane artikulačná porucha, ktorá zasiahne viacero hlások môže vyzerať katastrofálne a nebudete Vášmu dieťaťu vôbec nič rozumieť. Stále to ale nemusí byť fonologický deficit.
Vášmu dieťaťu môžete v každom prípade odkázať, že teta logopédka použije maximálne drevenú špachtličku ako najnebezpečnejší nástroj, ktorý budú spolu obžúvať ako lízatko a celý proces bude vyzerať pravdepodobne ako fajn hra.
Aké sú možnosti terapie?
Fonologická porucha
Ak boli u dieťaťa zistené okrem rečových ťažkosti aj jazykové, terapia zasahuje hlbšie do jazykového systému. Čo to znamená? V prípade fonologickej poruchy ide okrem iného o ťažkosti s nedostatočným sluchovým rozlišovaním hlások. Zjednodušene povedané. To znamená, že dieťa si nemôže osvojiť hlásku, ktorú nedostatočn rozlišuje od iných.
Všetky hlásky majú svoje lingvistické črty, pričom každá hláska má svoje individuálne črty, ktoré sú unikátne len pre ňu - niečo ako otlačok prsta. Pre príklad uvedieme rozdiel medzi hláskami S a Z. Hláska S nie je tvorená s účinnosťou hlasu, takže je neznelá, pričom naopak hláska Z je znelá. Pokiaľ dieťa nemá dostatočne osvojenú črtu znelosti, bude mu robiť problém tieto hlásky rozlíšiť a aj tvoriť. Podobne môžeme čakať ťažkosti aj v hláskach Š a Ž. V terapii sa teda následne prostredníctvom špecifických cvičení sústreďujeme na dostatočné "naladenie ušiek" dieťaťa a následné osvojenie hlások. Jednou z často používaných metód je napríklad metafon.
Vývinová dyspraxia
Ako aj u predchádzajúcich porúch, aj v prípade vývinovej dyspraxie veľmi záleží od stupňa narušenia. V ťažkých prípadoch má dieťa problém vytvoriť samostatnú samohlásku (prípadne samotná reč je len čisto samohlásková) a v tých ľahších sú v reči prítomné drobné skomoleniny slov. V prípade dyspraxie sa jedná o narušenie motorického programovania a plánovania, čo vôbec nesúvisí so silou artikulačných orgánov. Tu je dôležité nacvičiť práve tieto programy a plány a vštepovat ich diťeaťťu najčastejšie formou drilu. Motorické úkony sú realizované od najväčších (skákanie, krokovanie, tlieskanie) po najmenšie (oromotorické sekvencie teda oromotorické pohyby realizované v rade alebo drobné phyby rúk a ich organizácia za sebou ako napr. tlesknutie, lusknutie, buchnutie). Okrem takýchto motorických úkonov, je dôležitá ich integrácia s ostatnými zmyslami, aby sme jednoducho povedané naučili mozog prijímať a adekvátne spracúvať informácie zo všetkých zmyslov, rovnako ako adekvátne reagovať formou expresie.
V kontexte samotného rozprávania sa posúvame od drilovania samohlások k postupnému spájaniu týchto samohlások do slabík v rôznych postaveniach až po slová. V najťažších prípadoch vývinovej dyspraxie je prvé slovo zázrakom, na ktorý sa neustále nadväzuje a ktorý sa neustále dookola driluje.
Artikulačná porucha
Všetko záleží od toho, na základe čoho vnikol u Vášho dieťaťa problém. Pokiaľ sa jedná o problém s nedostatočnou silou jazyka, používame cvičenia na zlepšenie jeho sily a celkovo pohybov, tzv. oromotorické cvičenia. Prvým krokom je teda pripraviť sval ktorý sa podieľa na výslovnosti hlások, ktorých výslovnosť je u Vášho dieťaťa nesprávna. Cvičenia je dôležité realizovať s určitými princípmi, ktoré Vám podrobne vysvetlí logopéd. Pokiaľ je problémom zlozvyk (napríklad cmúľanie palca), je potrebné na tom popracovať. Ak ťažkosti s výslovnosťou zahŕňajú aj problémy jazykového charakteru, terapie bývajú dlhšie a omnoho komplexnejšie.
Práca s oromotorikou je často dôležitým prvým krokom, ďalším je vyvodenie nového rečového vzoru, resp. vyvodenie hlásky. Na tejto časti pracuje výlučne logopéd, neodporúča sa na tomto kroku pracovať doma. Keď už je hláska vyvodená, fixuje sa. Proces fixácie sa posúva od fixovania naučenej hlásky do slabík (slabikové pasáže), slov (v rôznych polohách) a viet, Posledná úroveň sa mnohokrát realizuje prostredníctvom básní, pre ktoré sú logopédi najviac povestní. Ako však už môžete vidieť - nie je to len o básniach, a pokiaľ sa stretnete s tým, že by Vaše dieťa ešte nebolo schopné vôbec vytvoriť danú hlásku a logopéd Vám podá ako prvý terapeutický krok hneď básne alebo opakovanie slov, nemusí sa jednať práve o správny spôsob terapie.
Je žiadúce terapiu zostaviť aj podľa dieťaťa ako takého. Nie je vhodné sa mu vo všetkom prispôsobiť, no poznať jeho spôsoby učenia je veľmi potrebné. Potrebuje sa hýbať? Potrebuje veci ohmatávať? Stačí mu obrázok? Potrebuje sa niekedy postaviť zo stoličky? Učí sa čisto sluchovou cestou? Zároveň treba mať na pamäti, že deti sú stále len deti. Niekedy príliš skoro vyžadujeme, aby sedeli priamo, potichu, nehrali sa ale pracovali. Práve preto idú logopedické cvičenia najlepšie formou hry.
Z materiálov
Pracovné listy ani žiaden materiál LogoPortálu neslúži ako náhrada za plnohodnotnú logopedickú terapiu.