Kognitívno - komunikačné poruchy

Poruchy komunikácie pri demenciách, po úrazoch hlavy a mozgu, pri poškodení nedominantnej hemisféry, symptomatické poruchy komunikácie u dospelých

Vymedzenie pojmu

Symptomatické poruchy reči definujeme ako narušenú komunikačnú schopnosť, ktorá doprevádza iné, dominujúce postihnutie, príapadne poruchy a ochorenia.

     Medzi symptomatické poruchy reči u dospelých radíme najmä narušenú kominukačnú schopnosť pri demenciách, ktoré sú primárnym dominujúcim ochorením. Popri narušenej pamäti je jeden z hlavných symptómov týchto ochorení aj narušená komunikačná schopnosť, apraxie, agnózie apod. Ďalej je to narušená komunikačná schopnosť pri kranoicerebrálnych traumách a pravohemisférových poškodeniach. Vtedy je porucha reči a jazyka symptómom manifestujúcim sa pri inom dominantnom ochorení.
      Taktiež tu zaradzujeme ochorenia, ktoré progredujú do klinického obrazu demencie ako napríklad MCI (mierna kognitívna dysfunkcia) alebo PPA (primárna progresívna afázia).

        O kognitívno-komunikačnej poruche (KKP) hovoríme vtedy, keď sa lingvistické ťažkosti nevyskytujú izolovane, ale v spojitosti s narušenými kognitívnymi funkciami, predovšektým s pamäťou, pozornosťou či akoukoľvek exekutívnou funkciou.

Narušená komunikačná schopnosť pri demencii

Za medzistupeň demencie sa považuje mierna kognitívna porucha (MCI).

          Fungovanie človeka so zvyšujúcim sa vekom možno rozdeliť do niekoľkých skupín. Za úspešné stárnutie berieme výkon človeka ako na úrovni stredného veku, pričom nie sú prítomné poruchy pamäti, motoriky ani chovania. Fyziologické stárnutie je stav, keď sa výkon človeka síce znižuje, ale odpovedá normám danému veku. V klinickom obraze sú prítomné deficity v oblasti kognície, no nejedná sa o progredujúce zmeny, ale o súčasť staroby. Patologické stárnutie je stav, keď je výkon človeka horší ako vo väčšine prípadov jeho rovesníkov.
        Starnutie človeka a jeho výkon môže byť do veľkej miery ovplyvnený tzv. kognitívnou rezervou, čo je schopnosť kompenzovať nastupujúce zmeny schopnosťami a vedomosťami nadobudnutými počas života. Súvisí teda s fungovaním človeka počas jeho aktívneho veku — čím vyššia výkonnosť v tomto období, tým väčšia pravdepodobnosť vysporiadania sa s nastupujúcimi zmenami.

        Demencia je získaná progresívnaporucha, ktorá je definovaná ako trvalý pokles vo viacerých oblastiach intelektuálnej funkcie, vrátane pamäte, jazykových schopností, výkonnosti a vizuálno-priestorových schopností. Navyše sú prítomné zmeny nálady a osobnosti. Rizíkovými faktormi, a zároveň prevenciou, sú faktory súvisiace so životným štýlom. Ide o cievne faktory (hypertenzia, aterioskleróza), depresiu (samostaná nozologická jednotka alebo rizikový faktor), stravu (ryby, ovocie a zelenina), alkohol (pitie s mierou, červené a biele víno), fajčenie (nikotín ako antagonista nikotínových acetylcholínových receptorov, môže zvyšovať počet týchto receptorov a tak priaznivo ovplyvniť kognitívne funkcie ako pozornosť, reakčný čas a pamäť, dlhodobé fajčenie je ale risk), fyzická aktivita (znižuje riziko vzniku), vzdelanie (zväčšuje kognitívnu rezervu), vyznanie (pravidelné meditácie spomaľujú deteriorizáciu u pacientov s demenciou), socializícia (o 60% nižšie riziko pre spoločensky zapojených).

        V rámci kognitívnych deficitov ide spravidla o poruchu pamäti a jeden z príznakov afázie, apraxie, agnózie alebo poruchy exekutívnych funkcii. Nakoľko demencia je odrazom patologických procesov v mozgu, ktoré pregredujú, odrazí sa to aj na klinickom obraze, ktorého symptomatika sa bude tiež zhoršovať. V závislosti od oblasti mozgu, ktorá je porušená, sa manifestujú rôzne spektrá behaviorálnych, neurologických a kognitívnych symptómov. Na základe toho sa demencie ďalej delia (alzheimerova, parkinsonova atď.)

      Revezibilita demencie vychádza najmä z jej pôvodu — ak ide o demenciu, ktorá vznikla napríklad následkom nádoru alebo metabolickej poruchy, je väčšia pravdepodobnosť nápravy narozdiel od demencieí vznikajúcich na základe degeneratívneho poškodenia (vaskulárne, alzhemerova, infekcie atď.), prípadne iného nezvratného procesu.

    Pouchy komunikácie pri demenciách označujeme ako neuregénne - vznikajú v dôsledku organického poškodenia mozgu a nervovej sústavy. Poruchy reči a jazyka úzko súvisia s úrovňou kognitívnych funkcii ako takých a navzájom sa ovplyvňujú. Podľa niektorých zdrojov v prípade raných štádii demencii nie sú prítomné jazykové deficity, tieto nastupujú až progresiou ochorenia a narušením neuronálneho podkladu jazyka a reči.
    Problémom v oblasti identifikácie a popísania NKS pri demenciách je jednak sústredenie výskumov na oblasť zvukovú (najmä výslovnosť, nie obsah výpovede) a úroveň slova a tiež používanie testov určených na diagnostikovanie afázie. Existujú podobnosti medzi KKP a afáziou. Môžeme v prípade demencie hovoriť o afázii?
 

     Existujú výraznejšie rozdiely medzi afáziou a KKP. Napr. v prípade alzheimerovej choroby sa porucha komunikáciue na začiatku ochorenia javí skutočne ako afázia. Afázia však vzniká náhle, kdežto porucha komunikácie pri demencii sa postupne rozvíja, a to v kontexte narušenia aj kognitívnych funkcii. Počiatok narušenia v oblasti lingvistických schopností sa predpokladá v narušení kognície. Znamená to tiež, že narušenia v niektorých zložkách kognície ako je napríklad porucha pozornosti, koncentrácie, pracovnej pamäti a pod. negatívne vzplýva na porozumenie reči. Jednoducho povedané - úpadok v jednej oblasti (kognícia) sa prejaví v druhej (jazyk) a naopak.

Narušená komunikačná schopnosť pri poškodeniach nedominantnej hemisféry

      Rečovú komunikáciu tvoria tri kontexty — lingvistický, paralingvistický a extralingvistický. Pri poškodeniach ľavej hemisféry vznikajú poruchy lingvistického kontextu, pri poškodení pravej hemisféry ide najčastejšie o paralingvistický. V paralingvitickom kontexte ide okrem iného o vyjadrenie emocionálneho stavu, identifikáciu novej informácie, odhalenie významu slov, identifikáciu syntaktickej funkcie prehovoru (napr. výška hlasu - otázka).
Paralingvistické výrazové prostriedky podľa Mistríka sú

  • gestika       

  • mimika (výraz tváre)

  • proxemika (vzdielenosť)                     

  • haptika (dotyky)            

  • pohľad (reč očí)

  • posturika (držanie tela, ruky)

  • kinezika (pohyb tela)

  • grafika (rukopis)

  • olfaktorika (čuchové vnemy)

    
           Pri poruche produkcie prozódie, teda aprozódii, ide o monotónnu (robotickú) reč alebo napríklad pri tvorbe opytovacej vety človek nevie vyprodukovať zmenu v dôraze. Pri poruche porozumenia prozódie ide o neschopnosť rozlíšiť vetný dôraz alebo problém určiť typ vety, identifikovať nálady vo vetách a pod. Tieto symptómy môžeme vidieť pri parkinsonovej chorobe, huntingtonovej chorobe, schizofrénii, alkoholizme, depresii, ADHD atď.

          Pri poruchách v emocionálnych výrazoch ide o neschopnosť porozumieť takej informácii, ktorá je podaná gestom, výrazom tváre alebo postojom. Rovnako to platí aj pre ich tvorbu. Taktiež ide o deficity v porozumení vyjadrených emócii slovami (v príbehoch, na obrázkoch a pod.)  a ich produkcii (napr. pri vyvolanej spomienke).

         Okrem porúch v paralingvistickom kontexte sa pri poškodeniach pravej hemisféry často vyskytuje neglekt. Neglekt je porucha pozornosti, vnímania a orientácie v jednej polovici priestoru, bez porušenia primárnych motorických a senzorických funkcií. Najčastejšie sa jedná o ľavú stranu, ktorú pacient úplne ignoruje (nenakreslí ľavú polovicu obrázka, neoblečie si ľavý rukách na košeli atď.)
 

Diagnostika a terapia

Narušená komunikačná schopnosť pri demencii

      Pri diferenciálnej diagnostike je dôležité okrem odlíšenia narušenej komunikačnej schopnosti pri jednotlivých druhoch demencie aj odlíšenie miernej  kognitívnej dysfunkcie od stárnutia a to od syndrómu demencie.
        Skoré diagnostikovanie demencie ako takej je dôležité z viacerých dôvodov. 10% všetkých demencii môže byť reverzibilných pri správnej a včasnej liečbe. Ide najmä o demencie pri  tumoroch, normotenznom hydrocefale, niektorých metabolických ochoreniach, avitaminózach, liekmi navodených kognitívnych poruchách a pod. Okrem reverzibility je toto dôležité kvôli genetickému poradenstvu, alebo z hľadiska prenosu. Jedná sa najmä o Huntingtonovu chorobu, Creutzfieldovu-Jakobovu chorobu alebo demenciu pri AIDS.
      Taktiež je dôležité odlíšiť demenciu od pseudodemencie pri depresii. Pri tejto sú prítomné poruchy pozornosti, znížené výkonové tempo, poruchy pamäti a exekutívnych funkcii ako obraz prebiehajúcej depresívnej epizódy. Ďalej delírium, ktoré je kvalitatívnou poruchou vedomia, ktoré sa rozvíja počas krátkeho časového obdobia a počas dňa fluktuje.


 

      Z vyššie zobrazeného grafu vyplýva, že všetky jeho časti na seba vzájomne vplývajú. Vzniknutá porucha (akýkoľvek druh demencie) má podľa daného grafu vzplyv na jednotlivé oblasti ako denné aktivity pacienta a ich vykonávanie (obmedzenie), telesné funkcie a celkový stav organizmu (zdravotné problémy v zmysle interkurentných ochorení ako je napr. inkontinencia, psychiatrické diagnózy), participácia (porozumenie reči upadá, čo spôsobuje neschopnosť zapojenia sa do rozhovoru, sociálna izolácia zapríčiňuje, že väčšinu času pacient trávi doma).
        Na celý tento graf vplývajú zložky prostredia (rodina, terapeut) a individuálne zložky (čo je osobnosť pacienta) — kým osobnosť ovplyvniť nemôžeme, môžeme účinne usmerniť prostredie, resp. ním vplývať. Tu je samozrejme potrebné poznať mieru, nakoľko nesprávnou facilitáciou môžeme spôsobiť psychickú nepohodu človeka.

 

         Komunikácia po emocionálnej stránke ostáva v pamäti, preto treba v rozvohovore s ľuďmi s demenciou prejaviť lásku, úprimnosť, pravdu, rešpekt, skutočný záujem, radosť zo vzájomnej spoločnosti.

       Ľudia s demenciou žijú v prítomnom okamihu — potrebujú sa uvoľniť, spomaliť bežné myslenie a kolobeh života.

Čo pri komunikácii očakávať        

  • opakovanie tých istých otázok

  • aspekt hovorenia (rozprávanie tých istých príbehov)

  • začatie konverzácie (nemusia vedieť, kto sme)

  • zmena témy konverzácie (spolu so zmenou činnosti)

  • ukončenie konverzácie (vyhovoriť sa)


Odporúčania      

  • klásť uzavreté otázky

  • pri nedorozumení vyjadriť súcit (skúsiť hádať)

  • “nie” povedať tak, aby nezranilo

  • dať najavo, že počúvame (verbalizovať, pohľadom a pod.)

  • nenaliehať na nič, pokiaľ nejde o fyzickú bezpečnosť

  • nie je vhodné sa o nich rozprávať akoby tam neboli


Intervencia   

  • opakovaná expozícia (zlepšenie uchovávania informácie v pamäti)

  • errorless learning (zabrániť pokus-omyl, zapamätajú si ten omyl)

  • multisenzorická stimulácia (hudba, memory books, počítač atď.)

  • kognitívno-lingvistické programy (zamerané na funkčné komunikačné zručnosti)

  • montessori (štruktúrované prostredie plus rutina)



 

  • Instagram
  • Facebook - Black Circle

01-08/2020

Portál klinickej logopédie ©

This site was designed with the
.com
website builder. Create your website today.
Start Now