Fungovanie človeka so zvyšujúcim sa vekom možno rozdeliť do niekoľkých skupín. Za úspešné stárnutie berieme výkon človeka ako na úrovni stredného veku, pričom nie sú prítomné poruchy pamäti, motoriky ani chovania. Fyziologické stárnutie je stav, keď sa výkon človeka síce znižuje, ale odpovedá normám danému veku. V klinickom obraze sú prítomné deficity v oblasti kognície, no nejedná sa o progredujúce zmeny, ale o súčasť staroby. Patologické stárnutie je stav, keď je výkon človeka horší ako vo väčšine prípadov jeho rovesníkov. Starnutie človeka a jeho výkon môže byť do veľkej miery ovplyvnený tzv. kognitívnou rezervou, čo je schopnosť kompenzovať nastupujúce zmeny schopnosťami a vedomosťami nadobudnutými počas života. Súvisí teda s fungovaním človeka počas jeho aktívneho veku — čím vyššia výkonnosť v tomto období, tým väčšia pravdepodobnosť vysporiadania sa s nastupujúcimi zmenami. Za medzistupeň demencie sa považuje tzv. MCI, teda mierna kognitívna dysfunkcia. V tomto štádiu je otázne, či sa stav plne rozbehne do syndrómu demencie alebo ostane tak. 

     Vplyvom starnutia vznikajú v tele zmeny, svalová činnosť je oslabená v zmysle rozsahu pohybov, sily,... Nakoľko sa na rečovej produkcii aj prehĺtaní podieľa množstvo svalových skupín, stúpajúcim vekom môže dôjsť k viacerým zmenám. Poruchy (resp. zmeny) vznikajúce následkom starnutia majú najčastejšie predponu /presby-/. Medzi najznámejšie patrí zmena kvality hlasu (presbyfónia) - hlas je celkovo slabší v intenzite, človek má menší hlasový rozsah, prítomný je mierny šelest, hlas je dyšný. Presbyfágia je zmena v kvalite prehĺtania vplyvom starnutia. Je potrebný dlhší čas na prežúvanie, aj na samotné prehĺtnutie, človek je často nútený jedlo prijímať po menších sústach a i.