Jazyk, reč a komunikácia - tri základné logopedické pojmy
Aktualizácia 03.12.2022
Počas konzultácie s logopédom by ste mali dostať všetky potrebné informácie ohľadom výsledkov vyšetrenia. Väčšina logopédov komentuje to, čo robí (respektívne robili počas vyšetrenia) a každý svoj nález patrične vysvetlí. Je pre Vás vhodné pýtať sa na všetko čo Vám nie je jasné, chceli by ste si ujasniť, alebo Vás jednoducho zaujíma. Mali by sme si na Vás nájsť potrebný čas, nakoľko s lepším pochopením samotného problému môžete lepšie pomôcť sebe alebo druhému.
Pojmov ktoré logopédi používajú je veľa. V komunikácii s Vami - rodičmi či rodinnými príbuznými - sa treba sústrediť na ich porozumenie. Každej terapii predchádza logopedická diagnostika - v závislosti od logopéda, ale aj zložitosti komunikačného problému trvá takéto vyšetrenie od 20 do 90 minút. V niektorých prípadoch sa diagnostické sedenie aj rozdeľuje na viac častí. Väčšina logopédov toto vyšetrenie realizuje samostatne s pacientom, resp. s dieťaťom, ale opäť - záleží od zložitosti problému. Vypracovanie logopedickej správy trvá väčšinou dlhšie, preto ju často nedostávate do rúk hneď.
Pre Vás je však najdôležitejšia konzultácia výsledkov po realizovaní diagnostiky.
Nadchádzajúci text je zameraný na základné pojmy, ktoré často ostávajú nepochopené. Ak potrebujete podrobnejšiu analýzu správy, klikajte vyššie na online konzultáciu.
Jazyk, reč a komunikácia
Logopedické diagnózy v kontexte reči a jazyka sú označované súhrnným pojmom - narušená komunikačná schopnosť.
Jazykové ťažkosti
Narušená komunikačná
schopnosť
Rečové ťažkosti
nesprávne skloňovanie, tvorba množného a jednotného čísla, slabá slovná zásoba, neschopnosť vytvoriť dlhšiu vetu a i.
u dospelých výpadok slovnej zásoby, ťažkosti s vybavením cieľového slova a i.
komolenie slov, neschopnosť vysloviť určitú hlásku alebo nesprávne vyslovovanie hlásky, nápadne narušená celková zrozumiteľnosť prehovorov a i .
u dospelých prakticky podobný nález, často prítomná tzv. zotretá artikulácia, kedy človek artikuluje, ale nejasne, nepresne, akoby slabo
Janko má 4 roky a jeho výslovnosť je ťažko zrozumiteľná - skoro vôbec vlastne nerozumiete, o čom rozpráva.
Peťa má 15 rokov a je aktuálne na strednej škole - jej problémy sú v čítaní a písaní. Od útleho detstva má problém s učením.
Karol má 73 rokov a prekonal cievnu mozgovú príhodu. Jeho reč je síce zrozumiteľná, ale má ťažkosti vyslovovať jednotlivé hlásky.
Oľga má 65 rokov a tiež prekonala cievnu mozgovú príhodu. Rozumie len základným pojmom a nedokáže svojmu okoli povedať, čo potrebuje.
Všetci majú komunikačné deficity, no každý má iný charakter.
Jazyk a reč sú odlišné veci - človek môže mať problém s jedným alebo s oboma. Kým reč označuje motorický akt, jazyk predstavuje kompletný systém znakov a pravidlá ich používania.
Reč predstavuje to, ako vyslovujeme jednotlivé hlásky a slová. Zahrňuje artikuláciu (pre ktorú je potrebná správna funkcia jazyka, pier a celkovo celej ústnej dutiny), hlas (spôsob, akým používame hlasivky a dych na vytvorenie zvuku) a prozódiu (jednoducho rytmus našej reči).
Jazyk znamená slová, ktoré používame a ako ich používame vzhľadom na zdieľanie informácii a spôsobu, ako sa dostávame k veciam. Zahŕňa význam slov, ako tvoríme slová, ako spájame slová do viet a ako slová používame vzhľadom na kontext, respektíve ako volíme slová vzhľadom na spoločenskú situáciu.
Môžeme mať problémy v jazykovej, v rečovej oblasti alebo v oboch.
Deficity v porozumení toho, čo druhí hovoria poukazujú na poruchu v porozumení (impresia, percepcia), deficity v zdieľaní našich myšlienok poruchu v tvorbe (expresii).
Janko a Karol majú problém rečový, Oľga a Peťa problém jazykový.
Jazyk, reč a komunikácia ... tri pojmy, ktoré sa často zamieňajú a dostatočne sa im nerozumie. Nejedenkrát sa nám dostalo reakcie na diagnózu - "ale môj syn nemá problém komunikovať, on má len problém vyslovovať".
Keď vám teda váš logopéd oznámi "áno, vaše dieťa má narušenú komunikačnú schopnosť", nechce vám tým povedať že nedokáže komunikovať s okolím (s výnimkou napr. autizmu), ale že uňho diagnostikoval nejaký rečový alebo jazykový problém. Keďže v dnešnej dobe sa logopédia skutočne rozrastá o nové diagnózy, bol potrebný úplne všeobecný pojem, a tým je komunikácia ako taká.
Ale zoberme to od začiatku.
Reč
Kedysi dávno sa logopédi sústredili na oblasť výslovnosti. Bol to na začiatku viac-menej jediný rozpoznaný logopedický problém, takže vtedy niekto ako "logopéd" ani neexistoval - je to mladý odbor. Logopedická prax teda spočívala v korekcii rečových problémov. Rečové problémy sú také, ktoré sa týkajú samotnej realizácie reči, predovšetkým v kontexte artikulácie. Do tejto skupiny spadajú predovšetkým poruchy výslovnosti hlások (ako zvuková jednotka, písmenko je grafické znázornenie danej hlásky), tzv. dyslálie, artikulačné poruchy, myofunkčná porucha. Ich príčina tkvie predovšetkým v nedostatočne alebo nesprávne vyvinutých artikulátoroch, predovšetkým jazyka ako svalu.
U detí môže ísť napr. o prirastenie uzdičky (tzv. frenulum linguae), kedy má v kontexte výslovnosti často problém s hláskami /L/ a /R/. Na realizáciu týchto hlások je potrebný pohyb a uloženie jazyka za horné zuby, čo nie je umožnené práve prirastením uzdičky. Ďalším častým dôvodom je dĺžka používania cumľa alebo fľaše, prípadne dĺžka kojenia. Všetky tieto činnosti sú spojené so saním, ktoré časom prestáva byť prirodzeným pre jazyk. Sanie časom nahrádza obyčajné hryzenie, ktoré je spojené s pohybom jazyka do rôznych strán, nie len popod napr. cumeľ. Reč detí je následkom tohto často krát poznačená, niekedy takmer nezrozumiteľná. Ďalším častým dôvodom je výskyt poruchy výslovnosti v úzkom kruhu rodiny. Nejedná sa ale o genetiku - problémom býva nesprávne osvojenie si "zvuku hlásky". Dieťa počúva a napodobňuje - ak má napríklad jeden z rodičov interdentálny sigmatizmus (tvorba sykaviek /s/,/z/,/c/,/dz/ uložením jazyka medzi zuby, hovorovo "šušľanie"), dieťa je viac náchylné k tvorbe takýchto sykaviek práve preto, lebo ich má napočúvané od svojho rodiča. V takomto prípade je aj terapia často zložitá - kto sa bude s dieťaťom učiť správnu výslovnosť? A potom sú tu samozrejme tie závažnejšie oblasti ako poruchy reči pri detskej mozgovej obrne alebo iných vrodených vadách. Realizácia reči je vtedy často krát úplne nemožná alebo výrazne obmedzená pre narušenie hlavových nervov (periférna nervová sústava), ktoré zabezpečujú pohyby jednotlivých svalov zúčastnených na hovorení.
V dospelosti majú rečové problémy jednoznačnejšiu "biologickú" príčinu. Jedná sa o stavy po cievnych mozgových príhodách (ischemických alebo hemoragických), kranio traumách, teda úrazoch mozgu, pri onkologických ochoreniach a i. V takýchto prípadoch sa stretnete s pojmom dyzartria alebo anartria.
Jazyk
Postupom času bola rečová oblasť obohacovaná a k týmto ťažkostiam sa pridala oblasť jazyková. Jazykové ťažkosti sú také, ktoré súvisia s jazykovým systémom — fonológia, fonetika, syntax, morfológia, pragmatika, lexika, sémantika. Tieto jednotlivé oblasti vytvárajú komplexný jazykový systém, ktorý je možné si predstaviť ako systém v počítači. Hardware (počítač) je mozog, resp. nervová sústava (centrálna, periférna aj autonómna), software (windows, macintosh) je celkovo psychika človeka, kde patria aj psychické funkcie ako pamäť, pozornosť, jazyk a i. Je zrejmé, že bez hardveru systém nikdy nepoužijeme, nevyvinieme - nemáme ako. Preto je tak veľmi dôležité sústrediť sa nie len na samotný systém, ale aj základ, na ktorom sa vyvíja (predovšetkým motorika a senzorika). Jazyk je ďaleko abstraktnejšou oblasťou ako reč.
Vysvetlenie jazykových ťažkostí u detí aj dospelých je komplexnejšie. Čo sa týka samotnej príčiny, u dospelých môže dôjsť k postupnému rozpadu jazykových schopností následkom degeneratívneho procesu v mozgu, teda pri demencii. Ďalším prípadom sú cievne príhody, kedy človek prichádza o schopnosť tvoriť reč niekedy po stránke rečovej (dyzartrie) a niekedy po stránke jazykovej (afázie) v závislosti od lokalizácie v mozgu, v ktorej k príhode došlo.
U detí je príčina stále otázna, no žiadne výskumy ešte nepotvrdili len jeden faktor. Je všeobecne prijatý fakt, že príčina týchto problémov je multifaktoriálna, teda plynúca z viacerých dôvodov - tu patrí genetika, prekonané ochorenia, prostredie a mnoho ďalších. Celková rodičovská výchova, prostredie v predškolskom zariadení, celkový emocionálny vývin deti (ruka v ruke s emocionálnym vývinom aspoň jedného z rodičov) a pod sú dôležité faktory, ale nikdy nestoja samotne, čo treba pochopiť a prijať. Z diagnóz tu patrí predovšetkým narušený vývin reči, špecificky narušený vývin reči (vývinová dysfázia) alebo oneskorený vývin reči. Posledné z uvedených nie je tak úplne poruchou - je to stav, ktorý je celkom dobre korigovateľný správnym vplývaním na dieťa, ktorého symptómy následne môže úplne vymiznúť. Samozrejme, pokiaľ sa stav zanedbá, môže mať opačný spád.
V praxi vidieť, že jazykové ťažkosti sa v porovnaní s rečovými obvykle riešia dlhodobejšie, nakoľko sú komplexnejšie ako tie rečové a ako bolo spomenuté - podieľa sa na nich viac faktorov a nie je vždy možné všetky pozitívne ovplyvniť.
Jazykové ťažkosti
Fonetika a Fonológia
dieťa má ťažkosti napr. vo fonematickom uvedomovaní, čo je mentálna schopnosť dieťaťa manipulovať s hláskami v hlave, patrí sem vytlieskavanie slov, určovanie hlások v slove, rozkladanie slov na hlásky a pod.
može sa zdať, že táto oblasť nemá čo dočinenia s jazykom, no práve táto je veľmi podstatnou pri celkovom dojme z komunikácie - patrí sem napríklad zrakový kontakt a všetky druhy neverbálnej komunikácie
Pragmatika
Morfológia a syntax
ide o gramatiku a tvorbu viet, takže tu patrí skloňovanie, časovanie, celkovo používanie predpon a prípon, tvorba viet v zmysle dĺžky, správnosti poradia členov a i.
Lexika a sémantika
jedná sa o slová ako také ich význam a slovnú zásobu, problémy v tejto oblasti spočívajú v nedostatočne veľkej slovnej zásobe, v nesprávnom používaní slov, ktoré tkvie v ich nedostatočnom porozumení a i.
Povedzme že samostatnou a veľmi dôležitou súčasťou pre jazyk, reč aj komunikáciu je okrem ich tvorby aj porozumenie. Bez porozumenia sa komunikácia ako taká prakticky nemôže správne vyvíjať - či už sa jedná o vývinovú poruchu u detí alebo získanú u dospelých. Na porozumenie vplýva nesmierne veľa faktorov a dokonca aj ľudia bez akýchkoľvek problémov s komunikáciou môžu mať občas problémy s porozumením (napr. pri veľkom hluku z vonku, nadmernej únave, zhoršenej pozornosti a pod.). Toto všetko sú faktory ovplyvňujúce porozumenie, preto by bolo nezodpovedné ho hodnotiť len ako samostatne stojaci fenomén. Ako aj v prípade expresie - je nutné naň prihliadať komplexne.
Terapia zameraná na rečové deficity sa úplne líši od tej zameranej na jazyk. Pre rodiča a rodinných príslušníkov je dôležité chápať význam intervencie v oblasti jazykových diagnóz. Do centier často krát prichádzajú rodičia, ktorí si stoja za tým, že ich dieťa ma výlučne problém s výslovnosťou a ničím iným. Pravda je však taká, že často sa rečové a jazykové poruchy vyskytujú v kombinácii (tzv. komorbidita) a keďže jazykové deficity sú v celkovom obraze závažnejšie, riešiť výslovnosť by bolo pre Vaše dieťa zatiaľ strata času, ktorý ste mohli venovať väčšiemu problému. O to viac, ak je problémové aj samotné porozumenie - bez porozumenia je ťažké vysvetliť aj inštrukciu, ktorú dieťa musí pri cvičeniach nasledovať.