Charakteristika pojmu
Zvuk je tvorený primárne v hrtane a predstavuje zvyšovanie a znižovanie tlaku vzduchu v oblasti hrtanu — fonácia ako fyzikálny dej. Zvuk, ktorý v hrtane vznikne je následne modifikovaný v násadných trubiciach a konečným produktom je hlas.
Ľudský hlas má klúčovú rolu vo verbálnej komunikácií a na základe neho sa môžeme dozvedieť o človeku veľa vecí — pohlavie, vek, národnosť, socio-ekonomický status, vzdelanie, povolanie a i. Zdravý hlas je čistý, zvučný, ľahko nasadzovaný, stabilný, flexibilný, primeraný vo výške, sile, farbe a rezonancii vzhľadom na vek a pohlavie ako aj spoločensko-kultúrne pozadie a momentálne prostredie. Ak nie, hovoríme o poruche hlasu.
Poruchy hlasu vnikajú na základe prechodných alebo trvalých zmien v dôsledku patofyziologickej činnosti dýchacích, fonačných, rezonančných a artikulačných orgánov, ktoré sa spolu s centrálnou nervovou sústavou podieľajú na reči. Pôsobia rušivo na komunikačný zámer.
Poruchy hlasu majú rôznu definíciu, ako aj ostatné druhy NKS. Podľa Sováka ide o patologickú zmenu v individuálnej štruktúre hlasu, podľa Moora a Aronsona je to odchýlka objavujúca sa vo výške, sile alebo kvalite hlasu. Patológia môže byť v psychike ako aj v tele. Poruchy hlasu ako také môžu byť príčinou ťažkej zrozumiteľnosti až nezrozumiteľnosti reči, čo pôsobí rušivo na komunikačný zámer, čo z nich zákonite robí druhom NKS a spádajú pod činnosť logopédov.
Postihujú najmä foneticko-fonologickú (zvukovú) rovinu, čo sa môže prejaviť na zhoršenej zrozumiteľnosti reči alebo úplnou nezrozumiteľnosťou. Táto odchýlka môže zhoršovať komunikáciu, alebo aj signalizovať vážnejšie ochorenie. Poruchy hlasu sa môžu vyskytovať samostatne alebo v kombinácii s inými druhmi NKS (dyzartria, afázia, palatolália, zajakavosť), prípadne ako súčasť somatických alebo psychických ochorení.
Príčiny vzniku
Poruchy hlasu môžu vznikať na základe orgánového alebo funkčného poškodenia, prípadne ako obraz neurózy alebo dôsledok zmien iných orgánov. Poruchy hlasu teda klasifikujeme ako orgánové a funkčné poruchy hlasu, ktoré priamo vyplývajú z príčin.
Platí, že etiológia je multifaktoriálna, v niektorých prípadoch idiopatická. Príčinu možno hľadať aj v psychoneurózach, poruchách osobnosti alebo nesprávnych návykoch.
Organické poruchy hlasu sú také, ktoré vznikajú na základe organického nálezu a majú teda organickú príčinu vzniku. Nutné je vyšetrenie ORL a foniatra pre potvrdenie nálezu. Pokiaľ nie je nález na ktoromkoľvek zúčastňujúcom sa orgáne na tvorbe hlasu, nejde o organický nález a teda ani o organickú poruchu hlasu.
Za orgánové poruchy sa označujú tie, pri ktorých je okrem hlasu zmenená aj anatomická štruktúra hlasového orgánu.
Jedná sa o:
-
zápaly (akútne alebo chronické zápaly na hlasivkách ako napr. akútna a chronická laryngitída chronická suchá atrofická faryngitída, Reinkeho edém, opuch)
-
nádory (benigné — uzlíky, cysta, polyp, hemangióm, papilóm maligné - prekancerózy, papilomatóza, hyperkeratóza, leukoplakia, karcinóm)
-
hormonálne poruchy (štítna žľaza — hypothyreóza, hyperthyreóza / hypofýza — akromegália, hypofyzálny nanizmus / prištítne telieska / nadobličky — Addisonova choroba)
-
úrazy, poranenia, pooperačné stavy, vrodené anomálie
-
poruchy inervácie hrtana (parézy, neurogénne degeneratívne ochorenia ako SM, Parkinson, Myasténia gravis, ALS)
-
podávanie prípravkov (lieky)
-
jazvy a zrasty na hlasivkách
-
vrodené anomálie hrtana (Diafragma laryngis, Cri du Chat syndróm, Downov syndróm)
Pod funkčnými poruchami sa rozumejú tie, pri ktorých možno sluchom vnímať narušený zvukový prejav funkcie hlasového orgánu, kým hrubá anatomická štruktúra hlasového orgánu pri laryngoskopickom vyšetrení nie je zmenená. Častokrát sa pôvodne funkčná porucha hlasu pri opakovanom vyšetrení prejaví ako orgánová — pre odlíšenie ich označujeme ako sekundárna orgánová porucha hlasu.
Pod funkčné poruchy hlasu zaraďujeme aj tie, ktoré sú založené na psychickom podklade, nazývajú sa psychogénne. Vznik psychogénnej dysfónie sa subjektívne spája s už odozneným zápalovým ochorením. Jedná sa o nápadné zvieranie hlasiviek, vestibulárnych rias, bez patologického nálezu na hlasivkách. Pri psychogénnej afónii majú hlasivky postavenie ako pri šepote.
Moderné hľadisko sem zaraďuje:
-
poruchy hlasu z jeho premáhania (zneužívanie hlasu, nesprávne používanie hlasu, profesionálne poruchy hlasu — nadmerná hlasová námaha, nesprávna technika)
-
psychogénne poruchy hlasu (konverzná dysfónia a mutačné falzeto)
-
hlasové neurózy
Symptomatológia
Keď človek príde s nejakým problémom s hlasom, sústreďuje sa na opis jeho kvality a jej zmenu (vo výške, sile, kvalite, flexibilite, zafarbení alebo rezonancii), rovnako ako na popis pocitu diskomfortu pri fonácii.
Chripot
vzniká zmenou hmoty hlasiviek pričom dochádza k nepravidelnému kmitaniu
Hlasová únava
po dlhom hovorení, väčšie úsilie pri tvorba hlasu, môže byť spolu so zachrípnutím
Hlas so šelestom
dôsledok hlasivkovej nedostatočnosti, prejavuje sa ako neschopnosť povedať celú vetu bez dodatkového nádychu, horšie počuteľný hlas, teda znížená až nedostatočná zrozumiteľnosť
Znížený hlasový rozsah
pri speve, najmä horné tóny, únava a bolesť v hrdle
Strata hlasu
postupne alebo náhle, šepká, pocit sucha v hrdle, každý pokus o hovorenie spojený s výrazným úsilím a bolesťou
Zlomy vo výške a sile
náhle, neočakávané, hlas akokeby nebol pod kontrolou, preskakuje do fistulovaného hlasu
Hlas tvorený s napätím
(tlačená fonácia) "stiahnuté hrdlo", pocit cudzieho telesa, problém so začatím fonácie a stabilitou v hlase, zvýšená tenzia
Tremor
trasľavý a slabý hlas, neschopnosť udržať hlas v jednej úrovni, výške a sile
Diagnostika
Vnímanie kvality hlasu je čisto subjektívna záležitosť, keďže neexistuje norma hlasu. Odchýlky vo vnímaní hlasu sú viazané aj na kultúrne a socioekonimické vplyvy.
Diagnostika môže byť kauzálna, symptomatická a holistická podľa toho, na čo sa terapeut zamerá. Pri kauzálnom diagnostickom procese ide o zisťovanie poruchy hlasu na základe jednotlivých príčin. Symptomatický je pri postupe zameranom na prejavy ochorenia a holistický pozerá na pacienta ako na bio-psycho-sociálnu bytosť. Moderné prístupy k diagnostike sú výhodnejšie vďaka spolupráci viacerých odborníkov. Vyšetrenie hlasu a jeho diagnostika je záležitosťou spolupráce otorinolaryngológa, foniatra, logopéda, neurológa, psychológa a psychiatra.
Pri orientačnom vyšetrení ide o identifikáciu funkčných indikátorov porúch hlasu, na základe ktorých môžeme zabezpečiť včasnú intervenciu poruchy hlasu. Identifikujú sa prvé odlišnosti v hlase (chripot), v jeho tvorení alebo používaní — patria tu aj rizikové faktory (prostredie, psychika). Nastavia sa prípadne preventívne opatrenia.
Pri detailnejšom vyštretní nás v rámci anamnézy zaujíma prítomnosť možných rizikových faktorov. Tu patria ochorenia a patologické zmeny organizmu (alergie, zápaly, hlieny, problémy so štítnou žľazou, dýchanie ústami, poruchy sluchu atď.), nesprávne návyky (pokašľávanie, odkašľávanie, pokrikovanie, hlasné hovorenie, fajčenie, napodobňovanie, nepretržité hovorenie atď.), patológia prostredia (hlučné, prašné, chemicky znečistené atď.) alebo tiež životný štýl (kolektívne športové hry, divadlo, zborový spev atď.). Počas diagnostiky bude logopéd hodnotiť viacero systémov - dýchanie (koordinácia nádychu a výdychu, pohyby hrudníka, napätie v muskuloskeletárnom systéme, dĺžka výdychu, kontrola výdychu atď.), rezonanciu (viac čítaj tu: ), samotnú fonácu teda tvorbu hlasu (kvalitu, hlasové začiatky, silu hlasu atď.) a rýchlosť reči (zrýchlené alebo spomalené, časté nádychy, hovorenie na doraz).
Terapia
Cieľom je eliminovať príčiny, vytvoriť čo najvhodnejšie podmienky pre správnu a efektívnu fonáciu, odstrániť a redukovať patologické znaky a symptómy a terapiou dosiahnutý fyziologicky tvorený správny hlas transferom preniesť do bežného používania v každodenných situáciach. To, že je terapia porúch hlasu efektívna, je dokázané mnohými výskumami, experimentami. Jedná sa najmä o terapiu behaviorálnu. Vykonáva sa prostredníctvom priamych aj nepriamych stratégii, ktoré sú zamerané na patológiu aj pacienta ako osobnosť.
Patria sem:
-
starostlivosť o fyzické aj o duševné zdravie
-
fyzická a psychická relaxácia
-
správne držanie tela
-
nácvik sluchovej diferenciácie (rozlišovania)
-
hlasový tréning (eliminácia nesprávneho používania a zneužívania hlasu, odstránenie tlačenej fonácie a zlých hlasových začiatkov, zlepšenie fonačného času rôznymi hlasovými technikami, upravenie výšky a sily hlasu)
Ďalšou oblasťou je hlasová hygiéna, odporúčania môžete stiahnuť tu. Hlasovú hygienu je potrebné dodržiavať v prípade zdravo a normálne fungujúceho hlasu, ale tiež pri pooperačných stavoch alebo funkčných poruchách hlasu. Je to alfa a omega terpie porúch hlasu. Často využívanou metódou je tiež rezonančná terapia a terapia Lax Vox. Výber terapeutických postupov a metód je samozrejme na Vašom logopédovi, ktorý vyberie metódu hodiacu sa práve Vám.