Poruchy plynulosti reči

Zajakavosť a brblavosť

Charakteristika pojmu

            V rámci súhrnného názvu - poruchy plynulosti reči - sa najčastejšie skloňujú diagnózy zajakavosť a brblavosť.

        Zajakavosť treba chápať ako samostatnú nozologickú jednotku, ako syndróm NKS so svojou typickou etiopatogenézou a typickým klinickým obrazom. Iba vtedy sa dá hovoriť o pravej zajakavosti. V prípade, že sa dysfluencie vyskytujú v rámci klinického obrazu iných syndrómov (napr. afázia, detská mozgová obrna, demencia a pod.), nejde o pravú zajakavosť, ale o neurogenné, psychogenné dysfluencie, ktoré je treba chápať ako symptomatické pouchy reči, nie zajakavosť ako syndróm.

 

Zajakavosť je syndróm komplexného narušenia koordinácie orgánov podieľajúcich sa na hovorení, ktorý sa najnápadnejšie prejavuje charakteristickými nedobrovoľnými špecifickými pauzami narúšajúcimi plynulosť procesu hovorenia a tým pôsobiaci rušivo na komunikačný zámer. Brblavosť je syndróm narušenia plynulosti reči, pre ktoré je charakteristické patologicky zrýchlené a (alebo) nepravidelné tempo reči.

- Lechta
 

Príčiny vzniku

       Vo všeobecnosti sa v problematike príčiny vzniku zajakavosti jedná o rozpor medzi názormi na zajakavosť jednak ako neurózy, teda ako funkčnej poruchy a jednak ako narušenie s orgánovým podkladom. Najčastejšie sa uvažuje o faktoroch dedičnosti, sociálneho prostredia, psychických procesov a orgánových odchýlok. Čo sa genetiky týka, výskyt zajakavosti v rodine je častý, ale Bohme (1997) tvrí, že sa dedia len určité vlohy, istá dispozícia, a ku klinickým prejavom dochádza až pri výskyte konkrétnych špecifických vonkajších a vnútorných podmienok. Sociálne prostredie a jeho patológia je silným faktorom a stretávame sa s ním v praxi aj my. V tomto prípade sa myslí najmä neurotizácia, teda psychotrauma prežitá v domácom alebo školskom prostredí, prípadne v skupinách vrstovníkov alebo zamestnaní. V tejto oblasti je jednou z najznámejších interpretácii tzv. diagnozogenická teória, ktorú vyvinula v 20. storočí Johnsonová. Ide v nej o to, že neinformovaní rodičia sami svojmu dieťaťu nesprávne diagnostikujú zajakavosť a podľa toho sa k nemu aj chovajú. Toto sa ale neskôr zmenilo na prístup, v ktorom rodičia a sociálne prostredie nepôsobia ako etiologický, ale fixujúci činiteľ. To znamená, že takýto prístup zajakavosť nespôsobí, ale jej len utvrdí už vzniknuté symptómy. V rámci psychických procesov sa uvažuje o zajakavosti z hľadiska teórie učenia, na základe ktorej je zakavosť situačne nesprávne naučené rečové chovanie, ktoré je podmienené, fixované a regulované svojimi dôsledkami a vyvolávajúcimi podnetmi. Pritom sú podstatné na jednej strane reakcie dieťaťa a na strane druhej reakcie okolia. Tento princíp je podstatou pre kognitívny prístup k dosiahnutiu plynulosti, pretože vychádza z faktu, že ak je zajakavosť “len” naučené správanie, dá sa aj odnaučiť.

          Opäť sa môžete stretnúť s viacerými názormi.

      Etiológia brblavosti je často neznáma, ale uvažuje sa o dedičnosti (špecifické a nešpecifické dedičné faktory a pod. skôr ako fixujúce faktory), mozgovom poškodení (neurofyziologické abnormality, na základe centrálnych porúch reči atď.), poruche programovania, rodinnom prostredí (rečový vzor) alebo tiež problémoch s auditívnym spracovaním informácie (spôsobené poruchami pozornosti, so zapamätávaním si akustických signálom alebo jeho spracovaním).

Symptómy a delenie

          V prípade zajakvosti sa hovorí vždy o triáde symptómov - neplynulosti, nadmerná námaha a psychická tenzia.

Neplynulosti

Nadmerná námaha

Psychická tenzia

  • repetície (opakovanie - klony)

ba - ba - ba - basketbal

koľko máš máš máš rokov?

ja som bol ja som bol doma

  • prolongácie (predlžovanie - tony)

pppppppoďme domov

namáhavý pokus povedať slovo, pričom je ticho

  • prerušované slová

bolo tam nádher - (pauza) - ne

  • nápadné grimasy a gestá

  • neprimerané, nápadné kývanie

  • chytanie sa za krk

  • prešlapovanie z nohy na nohu

  • napínanie nozdier

  • prejavy netrpezlivosti, hektika

  • občas uvedomenie si svojich problémov

  • nejasné pocity frustrácie

  • ustupujúci zrakový kontakt

  • vyhýbavé chovanie, situačný strach

          Je nutné povedať, že symptómy zajakavosti sa menia v čase. Preto sa nesnažte u 4. ročného dieťaťa pozorovať všetky vypísané symptómy.

Vývinové neplynulosti

NEPLYNULOSTI

Incipientná zajakavosť

NEPLYNULOSTI

NADMERNÁ

NÁMAHA

Chronická zajakavosť

NEPLYNULOSTI

NADMERNÁ

NÁMAHA

PSYCHICKÁ

TENZIA

       Medzi incipintnou a chronickou zajakavosťou, kedy sa plne rozvinie celý klinický obraz zajakavosti, je ešte zajakavosť fixovaná, kedy sa do obrazu dysfluencii a nadmernej námahy plne začne vtláčať aj psychická tenzia, pretože “zajakavosť nie sú len dysfluencie, ale dysfluencie s reakciami na ne”.

       Vývinové neplynulosti môžeme prirovnať k fyziologickej dyslálii. Necharakterizujeme ich ešte ako poruchy, ale ako súčasť vývinu. Dôležitý zlom v kontexte jazykových funkcii nastáva približne okolo 3. roka života. Symbolické procesy (gramatika, tvorba viet, skloňovanie, slovná zásoba, význam slov), si začnú odporovať s nesymbolickými (výslovnosť). Artikulačný aparát, teda orgány, ktoré sa zúčastňujú na hovorení, ešte nie je úplne dozretý. U dieťaťa však zároveň dochádza k veľkému nárastu slovnej zásoby a celkovo jazykových schopností. Vtedy sa dieťa snaží povedať množstvo vecí, ale artikulačne to ešte nezvláda. To je živná pôda pre tzv. vývinové neplynulosti. Zároveň dieťa v tomto období prechádza tzv. štádiom vzdoru - postupným uvedomovaním si samého seba, často doprevádzaným psychickou labilitou, ktorá sa častokrát premieta do výbušeného, dynamického a zajakavého rečového prejavu.

        Ak sa u vášho dieťaťa objavia vývinové neplynulosti, nepanikárte. V prvom rade sa nepokúšajte dieťa opravovať alebo mu za jeho rečový prejav dohovárať. Pôsobili by ste ako fixujúci faktor, dieťa by sa začalo na seba viac sústrediť a problém by mohol byť na svete. Samozrejme - ťažkosť je možné prekonzultovať tiež s logopédom.
    

          V prípade brblavosti sa jedná tiež o narušenie tempa ako takého, no symptomy sa líšia.

  • malá slovná zásoba (nepoužívajú predložky, zámená)

  • chudobné syntaktické štruktúry (tvorba viet)

  • nesprávna gramatika

  • konštantné chyby 

  • človek “nestihne” vyartikulovať všetky zvuky správne

  • kontaminácie (prehadzovanie, miešanie slabík alebo hlások)

  • elície (vynechávanie) 

  • dysfluencie (repetície, prolongácie)

  • príznaky sa zhoršujú pri relaxácii, zlepšuje sa pri koncentrácii  

  • vnútroslovné a medzislovné zrýchlenia

  • čím dlhší úsek prehovoru, tým väčšia šanca pre zrýchlenie

  • nepravidelnosť tempa reči (a celkového rečového prejavu)

  • problem s dýchaním (akcelerácia narúša proces dýchania)

Zhoršená úroveň jazykových prejavov

Nezreteľná artikulácia

Patologicky  zrýchlené tempo reči

Diagnostika

    Vyšetrenie zajakavosti (a tiež aj brblavosti) sa často viaže na transdisciplinárne vyšetrenie viacerých odborníkov — logopéd, foniater, psychológ, psychiater, neurológ, pedagóg atď. Pre logopedickej diagnostike sa usilujeme o identifikovanie typu, formy, stupňa a príčiny vzniky zajakavosti. Analyzujeme všetky tri komponenty klinického obrazu (neplynulosti, psychická tenzia a nadmerná námaha) kvalitatívne aj kvantitatívne.

       Pre komplexnú analýzu je logopéd niekedy navrhne video alebo audiozáznamu spontánnej produkcie v jeho prirodzenom prostredí a jeho komunikácie v rámci diagnostiky. Diagnostika ťažkostí v plynulosti reči prebieha podľa predpokladaného typu zajakavosti. Pri vývinových dysfluenciach je hodnotenie hravou formou, pri chronickej zajakavosti je jadro diagnostiky samotný rozhovor. Hodnotí sa spontánny dialóg, čítanie a určité špecifické úlohy vybrané logopédom.

         Kým pri incipientnej zajakavosti sa diagnostika nemusí nutne viazať na prostredie materskej školy, pri fixovanej je skúmanie vplyvov školského prostredia na dieťa nutnosťou vzhľadom k možnosti, že školské prostredie môže byť fixujúcim faktorom. V tejto veci môže nastať problém v kooperácii s učiteľom. Skúmajú sa zmeny v symptomatike viazané na školské prostredie, vzťah ku škole a spolužiakom a naopak, rečové prejavy v škole a pod.

 

Možnosti terapie

    V období incipientnej zajakavosti má terapeut pravdepodobne najväčšiu šancu na korekciu zajakavosti, určití autori ju preto pomenúvajú aj “korigovateľnou zajakavosťou”. Pre tieto deti je typické, že pri správnej profesionálnej pomoci a podpore domáceho prostredia sú obvykle schopné realizovať modifikáciu v citovej oblasti (afektívna zložka), v oblasti správania (behaviorálna zložka) a v oblasti myslenia (kognitívna zložka).

      V terapii sa stretnete s rôznymi postupmi - využíva sa autogénny tréning, behaviorálne techniky a rôzne formy relaxácie na odstránenie nadmernej námahy. V prípade korekcie dysfluencii sa môžete stretnúť s pojmami fonograforytmika alebo tvarovanie plynulosti (fluency shaping). Fonograforytmika je v našej spoločnosti najpoužívanejšou a najviac využívanou metódou.
 

  • Instagram
  • Facebook - Black Circle

01-08/2020

Portál klinickej logopédie ©

This site was designed with the
.com
website builder. Create your website today.
Start Now