Vo všeobecnosti sa v problematike príčiny vzniku zajakavosti jedná o rozpor medzi názormi na zajakavosť jednak ako neurózy, teda ako funkčnej poruchy a jednak ako narušenie s orgánovým podkladom. Najčastejšie sa uvažuje o faktoroch dedičnosti, sociálneho prostredia, psychických procesov a orgánových odchýlok. Čo sa genetiky týka, výskyt zajakavosti v rodine je častý, ale Bohme (1997) tvrí, že sa dedia len určité vlohy, istá dispozícia, a ku klinickým prejavom dochádza až pri výskyte konkrétnych špecifických vonkajších a vnútorných podmienok. Sociálne prostredie a jeho patológia je silným faktorom a stretávame sa s ním v praxi aj my. V tomto prípade sa myslí najmä neurotizácia, teda psychotrauma prežitá v domácom alebo školskom prostredí, prípadne v skupinách vrstovníkov alebo zamestnaní. V tejto oblasti je jednou z najznámejších interpretácii tzv. diagnozogenická teória, ktorú vyvinula v 20. storočí Johnsonová. Ide v nej o to, že neinformovaní rodičia sami svojmu dieťaťu nesprávne diagnostikujú zajakavosť a podľa toho sa k nemu aj chovajú. Toto sa ale neskôr zmenilo na prístup, v ktorom rodičia a sociálne prostredie nepôsobia ako etiologický, ale fixujúci činiteľ. To znamená, že takýto prístup zajakavosť nespôsobí, ale jej len utvrdí už vzniknuté symptómy. V rámci psychických procesov sa uvažuje o zajakavosti z hľadiska teórie učenia, na základe ktorej je zakavosť situačne nesprávne naučené rečové chovanie, ktoré je podmienené, fixované a regulované svojimi dôsledkami a vyvolávajúcimi podnetmi. Pritom sú podstatné na jednej strane reakcie dieťaťa a na strane druhej reakcie okolia. Tento princíp je podstatou pre kognitívny prístup k dosiahnutiu plynulosti, pretože vychádza z faktu, že ak je zajakavosť “len” naučené správanie, dá sa aj odnaučiť.

          Opäť sa môžete stretnúť s viacerými názormi.

​

      Etiológia brblavosti je často neznáma, ale uvažuje sa o dedičnosti (špecifické a nešpecifické dedičné faktory a pod. skôr ako fixujúce faktory), mozgovom poškodení (neurofyziologické abnormality, na základe centrálnych porúch reči atď.), poruche programovania, rodinnom prostredí (rečový vzor) alebo tiež problémoch s auditívnym spracovaním informácie (spôsobené poruchami pozornosti, so zapamätávaním si akustických signálom alebo jeho spracovaním).