Poruchy plynulosti reči

Zajakavosť a brblavosť

Charakteristika pojmu

            V rámci súhrnného názvu - poruchy plynulosti reči - sa najčastejšie skloňujú diagnózy zajakavosť a brblavosť.

        Zajakavosť treba chápať ako samostatnú nozologickú jednotku, ako syndróm NKS so svojou typickou etiopatogenézou a typickým klinickým obrazom. Iba vtedy sa dá hovoriť o pravej zajakavosti. V prípade, že sa dysfluencie vyskytujú v rámci klinického obrazu iných syndrómov (napr. afázia, detská mozgová obrna, demencia a pod.), nejde o pravú zajakavosť, ale o neurogenné, psychogenné dysfluencie, ktoré je treba chápať ako symptomatické pouchy reči, nie zajakavosť ako syndróm.

 

School Bus & Children

Zajakavosť je syndróm komplexného narušenia koordinácie orgánov podieľajúcich sa na hovorení, ktorý sa najnápadnejšie prejavuje charakteristickými nedobrovoľnými špecifickými pauzami narúšajúcimi plynulosť procesu hovorenia a tým pôsobiaci rušivo na komunikačný zámer. Brblavosť je syndróm narušenia plynulosti reči, pre ktoré je charakteristické patologicky zrýchlené a (alebo) nepravidelné tempo reči.

Lechta

Príčiny vzniku

       Vo všeobecnosti sa v problematike príčiny vzniku zajakavosti jedná o rozpor medzi názormi na zajakavosť jednak ako neurózy, teda ako funkčnej poruchy a jednak ako narušenie s orgánovým podkladom. Najčastejšie sa uvažuje o faktoroch dedičnosti, sociálneho prostredia, psychických procesov a orgánových odchýlok. Čo sa genetiky týka, výskyt zajakavosti v rodine je častý, ale Bohme (1997) tvrí, že sa dedia len určité vlohy, istá dispozícia, a ku klinickým prejavom dochádza až pri výskyte konkrétnych špecifických vonkajších a vnútorných podmienok. Sociálne prostredie a jeho patológia je silným faktorom a stretávame sa s ním v praxi aj my. V tomto prípade sa myslí najmä neurotizácia, teda psychotrauma prežitá v domácom alebo školskom prostredí, prípadne v skupinách vrstovníkov alebo zamestnaní. V tejto oblasti je jednou z najznámejších interpretácii tzv. diagnozogenická teória, ktorú vyvinula v 20. storočí Johnsonová. Ide v nej o to, že neinformovaní rodičia sami svojmu dieťaťu nesprávne diagnostikujú zajakavosť a podľa toho sa k nemu aj chovajú. Toto sa ale neskôr zmenilo na prístup, v ktorom rodičia a sociálne prostredie nepôsobia ako etiologický, ale fixujúci činiteľ. To znamená, že takýto prístup zajakavosť nespôsobí, ale jej len utvrdí už vzniknuté symptómy. V rámci psychických procesov sa uvažuje o zajakavosti z hľadiska teórie učenia, na základe ktorej je zakavosť situačne nesprávne naučené rečové chovanie, ktoré je podmienené, fixované a regulované svojimi dôsledkami a vyvolávajúcimi podnetmi. Pritom sú podstatné na jednej strane reakcie dieťaťa a na strane druhej reakcie okolia. Tento princíp je podstatou pre kognitívny prístup k dosiahnutiu plynulosti, pretože vychádza z faktu, že ak je zajakavosť “len” naučené správanie, dá sa aj odnaučiť.

          Opäť sa môžete stretnúť s viacerými názormi.

      Etiológia brblavosti je často neznáma, ale uvažuje sa o dedičnosti (špecifické a nešpecifické dedičné faktory a pod. skôr ako fixujúce faktory), mozgovom poškodení (neurofyziologické abnormality, na základe centrálnych porúch reči atď.), poruche programovania, rodinnom prostredí (rečový vzor) alebo tiež problémoch s auditívnym spracovaním informácie (spôsobené poruchami pozornosti, so zapamätávaním si akustických signálom alebo jeho spracovaním).

Symptómy a delenie

          V prípade zajakvosti sa hovorí vždy o triáde symptómov - neplynulosti, nadmerná námaha a psychická tenzia.

Neplynulosti

Nadmerná námaha

Psychická tenzia

  • repetície (opakovanie -klony)

ba - ba - ba - basketbal

koľko máš máš máš rokov?

ja som bol ja som bol doma

  • prolongácie (predlžovanie - tony)

pppppppoďme domov

namáhavý pokus povedať slovo, pričom je ticho

  • prerušované slová

bolo tam nádher - (pauza) - ne

  • nápadné grimasy a gestá

  • neprimerané, nápadné kývanie

  • chytanie sa za krk

  • prešlapovanie z nohy na nohu

  • napínanie nozdier

  • prejavy netrpezlivosti, hektika

  • občas uvedomenie si svojich problémov

  • nejasné pocity frustrácie

  • ustupujúci zrakový kontakt

  • vyhýbavé chovanie, situačný strach

          Je nutné povedať, že symptómy zajakavosti sa menia v čase. Preto sa nesnažte u 4. ročného dieťaťa pozorovať všetky vypísané symptómy.

Vývinové neplynulosti

NEPLYNULOSTI

Incipientná zajakavosť

NEPLYNULOSTI

NADMERNÁ

NÁMAHA

Chronická zajakavosť

NEPLYNULOSTI

NADMERNÁ

NÁMAHA

PSYCHICKÁ

TENZIA

       Medzi incipintnou a chronickou zajakavosťou, kedy sa plne rozvinie celý klinický obraz zajakavosti, je ešte zajakavosť fixovaná, kedy sa do obrazu dysfluencii a nadmernej námahy plne začne vtláčať aj psychická tenzia, pretože “zajakavosť nie sú len dysfluencie, ale dysfluencie s reakciami na ne”.

       Vývinové neplynulosti môžeme prirovnať k fyziologickej dyslálii. Necharakterizujeme ich ešte ako poruchy, ale ako súčasť vývinu. Dôležitý zlom v kontexte jazykových funkcii nastáva približne okolo 3. roka života. Symbolické procesy (gramatika, tvorba viet, skloňovanie, slovná zásoba, význam slov), si začnú odporovať s nesymbolickými (výslovnosť). Artikulačný aparát, teda orgány, ktoré sa zúčastňujú na hovorení, ešte nie je úplne dozretý. U dieťaťa však zároveň dochádza k veľkému nárastu slovnej zásoby a celkovo jazykových schopností. Vtedy sa dieťa snaží povedať množstvo vecí, ale artikulačne to ešte nezvláda. To je živná pôda pre tzv. vývinové neplynulosti. Zároveň dieťa v tomto období prechádza tzv. štádiom vzdoru - postupným uvedomovaním si samého seba, často doprevádzaným psychickou labilitou, ktorá sa častokrát premieta do výbušeného, dynamického a zajakavého rečového prejavu.

        Ak sa u vášho dieťaťa objavia vývinové neplynulosti, nepanikárte. V prvom rade sa nepokúšajte dieťa opravovať alebo mu za jeho rečový prejav dohovárať. Pôsobili by ste ako fixujúci faktor, dieťa by sa začalo na seba viac sústrediť a problém by mohol byť na svete. Samozrejme - ťažkosť je možné prekonzultovať tiež s logopédom.
   

          V prípade brblavosti sa jedná tiež o narušenie tempa ako takého, no symptomy sa líšia.

  • malá slovná zásoba (nepoužívajú predložky, zámená)

  • chudobné syntaktické štruktúry (tvorba viet)

  • nesprávna gramatika

  • konštantné chyby 

  • človek “nestihne” vyartikulovať všetky zvuky správne

  • kontaminácie (prehadzovanie, miešanie slabík alebo hlások)

  • elície (vynechávanie) 

  • dysfluencie (repetície, prolongácie)

  • príznaky sa zhoršujú pri relaxácii, zlepšuje sa pri koncentrácii  

  • vnútroslovné a medzislovné zrýchlenia

  • čím dlhší úsek prehovoru, tým väčšia šanca pre zrýchlenie

  • nepravidelnosť tempa reči (a celkového rečového prejavu)

  • problem s dýchaním (akcelerácia narúša proces dýchania)

Zhoršená úroveň jazykových prejavov

Nezreteľná artikulácia

Patologicky  zrýchlené tempo reči

Diagnostika

    Vyšetrenie zajakavosti (a tiež aj brblavosti) sa často viaže na transdisciplinárne vyšetrenie viacerých odborníkov — logopéd, foniater, psychológ, psychiater, neurológ, pedagóg atď. Pre logopedickej diagnostike sa usilujeme o identifikovanie typu, formy, stupňa a príčiny vzniky zajakavosti. Analyzujeme všetky tri komponenty klinického obrazu (neplynulosti, psychická tenzia a nadmerná námaha) kvalitatívne aj kvantitatívne.

       Pre komplexnú analýzu je logopéd niekedy navrhne video alebo audiozáznamu spontánnej produkcie v jeho prirodzenom prostredí a jeho komunikácie v rámci diagnostiky. Diagnostika ťažkostí v plynulosti reči prebieha podľa predpokladaného typu zajakavosti. Pri vývinových dysfluenciach je hodnotenie hravou formou, pri chronickej zajakavosti je jadro diagnostiky samotný rozhovor. Hodnotí sa spontánny dialóg, čítanie a určité špecifické úlohy vybrané logopédom.

         Kým pri incipientnej zajakavosti sa diagnostika nemusí nutne viazať na prostredie materskej školy, pri fixovanej je skúmanie vplyvov školského prostredia na dieťa nutnosťou vzhľadom k možnosti, že školské prostredie môže byť fixujúcim faktorom. V tejto veci môže nastať problém v kooperácii s učiteľom. Skúmajú sa zmeny v symptomatike viazané na školské prostredie, vzťah ku škole a spolužiakom a naopak, rečové prejavy v škole a pod.

 

Možnosti terapie

    V období incipientnej zajakavosti má terapeut pravdepodobne najväčšiu šancu na korekciu zajakavosti, určití autori ju preto pomenúvajú aj “korigovateľnou zajakavosťou”. Pre tieto deti je typické, že pri správnej profesionálnej pomoci a podpore domáceho prostredia sú obvykle schopné realizovať modifikáciu v citovej oblasti (afektívna zložka), v oblasti správania (behaviorálna zložka) a v oblasti myslenia (kognitívna zložka).

  V terapii sa stretnete s rôznymi postupmi - využíva sa autogénny tréning, behaviorálne techniky a rôzne formy relaxácie na odstránenie nadmernej námahy. V prípade korekcie dysfluencii sa môžete stretnúť s pojmami fonograforytmika alebo tvarovanie plynulosti (fluency shaping). Fonograforytmika je v našej spoločnosti najpoužívanejšou a najviac využívanou metódou.

    Zajakavosti sa špecificky venuje aj centrum ASOBI v Bratislave a tiež inštutút detskej reči.