Dôvody vzniku
Charakteristika pojmu
Rezonancia je fyzikálny jav, ktorý má rozhodujúci význam pre akustickú skladbu hlások - samohlások (tónov) a spoluhlások (šumov). Rezonancia závisí vždy od objemu a tvaru dutiny, ktorou tón prechádza, rovnako ako aj od vstupného a výstupného otvoru. Pre naladenie dutín na jednotlivé tóny je potrebná určitá poloha artikulačných orgánov.
Najvýznamnejšou dutinou je ústna dutina (pre jej variabilitu), pričom zmeny v nej sú vykonávané vedome naproti hrtanovej. Nosová dutina môže ale nemusí byť zapojená vždy. Mäkké podnebie je neustále v pohybe a mení sa podľa toho, aká hláska sa vyslovuje. Na tomto sa podieľa tzv. podnebnohltanový mechanizmus, do ktorého patrí pevnosť uzáveru mäkkého podnebia so zadnou stenou a bočnými stenami hltana.
Fufňavosť, teda narušenie rezonancie v akomkoľvek zmysle môže byť spôsobená množstvom dôvodov. Uvedieme len najčastejšie, s ktorými sa môžete stretnúť.
-
rázštepy sekundárneho podnebia
-
vrodené skrátené mäkké podnebie
-
nedostatočný vývin svalstva mäkkého podnebia
-
nádory
-
neurodegeneratívne ochorenia (Parkinsonova choroba, myastenia gravis)
-
cievne mozgové príhody, resp. centrálne či periférne obrny
V rámci velofaryngeálnej insuficiencie (nedostatočnosti, VFI) môžeme hovoriť vo viacerých prípadoch. Môže sa vyskytnúť u detí, ktoré sa narodili s rázštepom sekundárneho podnebia. Tento "rez" v takomto prípade zasahuje až do mäkkého podnebia, ktoré nemôže plniť svoju funkciu. Napriek tomu, že je plne pohyblivé, cez rez uniká vzduch. Ďalšia častá príčina VFI je cievna mozgová príhoda (nie však každej, záleží od miesta lézie). Anatomicky je mäkké podnebie nedotknuté, ale jeho pohyblivosť je narušená - väčšinou na jednej strane. VFI teda spôsobuje zvýšený alebo zníženú nosovosť, teda narušenie rezonancie.
Ďalší pojem, ktorý treba spomenúť, je palatolália. Palatolália je narušená komunikačná schopnosť pri rázštepe podnebia. Je to vývinová chyba, lebo reč sa vyvíja na vývinovo chybnom základe.
Orofaciálne rázštepy sú vrodené vývinové malformácie. Vznikajú prerušením vývinu — nespojením tých mäkkých a kostených častí, ktoré tvoria mäkké a tvrdé podnebie, prípadne peru.
Je potrebné rozlíšiť nosovosť (nazalitu), ako fyziologicko-estetickú záležitosť a fufňavosť ako patológiu, ktorá spôsobuje zmenu zvuku jednotlivých hlások, a teda aj hovorenej reči ako celku.
Poruchou nosovej rezonancie sa myslí patologické zníženie (hyponazalita) alebo zvýšenie (hypernazalita) nosovosti v hovorenej reči. Toto sa prejavuje ako otvorená, zatvorená alebo zmiešaná fufňavosť.
V kontexte porúch rezonancie sa môžete stretnúť s pojmami palatolália, velofaryngeálna insuficiencia, hypernazalita, hyponazalita alebo zmiešaná nosovosť.
Čo sú to rázštepy?
norma
jednostranný rázštep pery a podnebia
obojstranný rázštep pery a podnebia
Pri rázštepe primárneho podnebia ide spravidla o postihnutie hornej pery (obojstranne alebo jednostranne) a alveolárneho výbežku až po medzičeľustný otvor v rôznej miere. Pera a čeľusť bývajú niekedy rozdelené na dve nerovnomerné časti, čo má za následok poruchu medzičeľustných vzťahov (zhryz).
V mieste rázštepov bývajú nepravidelnosti a poruchy rastu zubov (rotácie, nadpočetné zuby atď.). Ak rázštep siala po spodinu nosa, spôsobuje jeho deformáciu, vybočenie, alebo deformáciu nosovej priehradky, pokles nosového kríkla na strane rázštepu.
Sekundárnym podnebím sa myslí tvrdé a mäkké podnebie aj s uvulou. Z logopedického aspektu je pri rázštepe sekundárneho podnebia často prítomné oneskorovanie sa vo vývine reči alebo narušený vývin reči (rozdiel medzi vývinovou dysfáziou a narušeným vývinom reči čítajte tu.
Príčina rázštepu pery a rázštepu podnebia je väčšinou neznáma. Odporúča sa brať minimálne tri mesiace pred otehotnením kyselinu listovú, rovnako ako celý prvý trimester. Väčšina vedcov verí, že rázštepy sú výsledkom kombinácie endogénnych (chromozómové a genetické) a environmentálnych (teratogénne a mechanické) faktorov. Ďalším možným dôvodom môže byť spojenie liekov, ktoré matka môže užívať počas tehotenstva —niektoré totiž môžu sposobovať rázštep podnebia a pery. Sú to lieky ako anticonvulsant lieky, akné lieky obsahujúce Accutane a metotrexát a lieky bežne užívané na liečbu artritídy, rakoviny a psoriázy. Rovnako tak k nemu môže dôjsť aj v dôsledku pôsobenia vírusov alebo chemikálii, kým sa plod vyvýja v maternici. V iných situáciac môže byť takýto rázštep súčasťou iného zdravotného stavu.
Dedičná predispozícia môže byť u nositeľa po celý život utajená a nemusí sa prejaviť na potomstve. Doteraz ale nie je známe, aké okolnosti môžu mať vplyv na to, či sa vrodená dispozícia prejaví alebo nie a čo bolo príčinou v určitom konkrétnom prípade, keď sa rázštep vyskytol.
Diagnostika a terapia
Diagnostika porúch rezonancie je viazaná na príčinu vzniku. Vždy nás zaujíma, ako funguje mäkké podnebie. Niektoré inštrumentálne vyšetrenia nám môžu pomôcť priamo vidieť funkciu mäkkého podnebia, no často napomáha už inšpekcia ústnej dutiny.
Napríklad u pacientov po cievnej mozgovej príhode môže ostať poškodené nervové zásobenie mäkkého podnebia, čo má za následok napríklad pokles podnebia na jednej strane. Keď sa pacient snaží zapojiť mäkké podnebie napr. do hlások K G Ch, môžu znieť akusticky nesprávne. Takto fungujúce podnebie má ale samorejme vplyv na akustiku všetkých hlások.
V prípade detských pacientov, kde je porucha rezonancie spôsobená najčastejšie rázštepom sekundárneho podnebia, je absolútnym základom spolupráca pracovníkov. U detí sú často realizované chirurgické zákroky, prípadne sa koriguje zhryz.
Logopedická diagnosika je realizovaná až v období, keď sa u dieťaťa zažne osvojovať reč. Skúma sa vývin reči a výslovnosť - diagnostika prebieha podobne ako pri artikulačnej poruche alebo narušenom vývin reči.
Terapia v prípade detí je veľmi podobná terapii pri narušenom vývin reči a poruchách výslovnosti, pričom poradie terapeutických cieľov si určuje logopéd a je individuálne pre každé dieťa. V prípade rázštepov ide terapia ruka v ruke s prípadnými operáciami. Správnu výslovnosť sa dieťa učí až na anatomicky správnom základe.
V prípade dospelých pacientov je veľmi účinná masáž mäkkého podnebia a celkovo jeho stimulácia (často ľadom). Popri takejto pasívnej forme terapie (bez aktívnej účinnosti pacienta) sa využíva tiež aktívna forma terapie, kedy sa snažíme o funkciu mäkkého podnebia tvorbou mäkkopodnebných hlások..