Deti sú veľmi bystré a rodičia ich zbožňujú. Často im teda dávajú všetko a stále, bez ohľadu na to, či sa ich dieťa snaží komunikovať alebo nie. Niektoré deti teda povedia "eeee" úplne na všetko a rodič sa poteší, že mu rozumie a dokáže tomu "eeee" priradiť zmysel v každej situácii. Niekedy teda danú produkciu preloží ako "zober ma na ruky", niekedy ako "prosím si piť" alebo "nechaj ma už tak". Je fajn, že rodič svojmu dieťaťu rozumie, ale treba povedať jednu dôležitú vec.
Keď bude rodič na "eee" reagovať vždy vyhovením, dieťa nebude mať nikdy dôvod sa naučiť aj niečo iné ako "eee".
A tu vzniká ten častý problém. Rodič prichádza s úplne zdravým dieťaťom, ktorému sa jednoducho nechce rozprávať. Týchto prípadov je skutočne veľmi veľa. Dôvody bývajú samozrejme rôzne, no jeden z nich je i ten, že dieťa ešte neobjavilo dôvod na komunikáciu, nakoľko mu jedno slovo stačí na vyregulovanie svojho okolia. Takýto rodič často svoje dieťa zahltí množstvom slov, citosloviec a aj dlhých viet a dieťa sa nestačí diviť, "ako zvláštne sa pohybuje to čudo pod maminým nosom". Obsah jednoducho uniká.
S čím v tekejto situácii začať ?
Obľúbené hračky alebo predmet, ktorý dieťa chce, umiestnite mimo jeho dosah. Musia ale byť v jeho zornom poli. Takáto situácia napomôže k tomu, aby bol “donútený” použiť slová ako “toto, to” alebo “daj”, prípadne ukázať gestom, čo si prosí. Neskôr takéto gesto spájame so slovom. Rodič sa potrebuje naučiť využiť všetky náhodné situácie a okomentovať ich. Napríklad keď mu spadne utierka na zem okomentujeme to — “bác” (neskôr “spadlo”). Keď je dieťa v štádiu, kedy tvorí len zopár krátkych slov a málo gest, rodič sa môže orientovať na citoslovcia, zvuky okolia a zvierat a na gestá, ktoré pri osvojovaní slov hrajú dôležitú úlohu.
Slovo najlepšie osvojíte opakovaním — napríklad pri hre s autíčkom stále opakujete “brm brm” pričom tiež dodržujete výmenu rolí.. Ďalšou z možností je vytvorenie podmienok pre reč — obľúbené jedlo alebo pitie rodič dávkuje v malých množstvách, aby si dieťa muselo každý kúsok pýtať (daj, ham atď.). Podobnou situáciou je, keď rodič vykoná len polovicu očakávanej situácie — zaviaže len jednu topánku, podá prázdnu nádobu so šampónom, prázdny tanier alebo pohár.. dieťa si bude musieť pýtať viac a pochopí, že komunikáciou sa dá lepšie regulovať okolie. Zo všetkého najdôležitejšie je vytvoriť pravidlá, ktoré budú nápomocné rodičovi aj dieťaťu. Nejde len o vytvorenie časových rutín (ráno vstať vždy o 8, večer ísť spať vždy o 7, nejesť pred tým ako si umyje ruky, neodísť kým si neuprace v izbe a pod.) ale aj o situácie, v ktorých sa prejavuje detský vzdor. Dospelý komunikujúci človek dokáže vyjadriť svoj nesúhlas alebo nespokojnosť. V prípade detí je to plač alebo krik. Týmto spôsobom sa často dostanú k žiadanému predmetu alebo činnosti. Potrebujeme túto nesprávnu predstavu nahradiť novou — uvedomením si, že slovom alebo gestom dostane to čo chce, nie vzdorom. Samozrejme — nie vždy. To už ale nie je o osvojovaní reči ale o výchove, ktorá je plne na vás. Treba mať však napamäti, že deti sú veľmi bystré a rýchlo dokážu pochopiť, čo je cieľom rodiča.
Ďalšie tipy popisújú autorky v publikácii "Kniha o detskej reči". Niektoré princípy si môžete prečítať aj v tomto dokumente, ktorý som pre vás v rámci LogoPortálu prepravila. Čítajte tu.
Toto sú tie najzákladnejšie princípy, ktoré môžu pomôcť. Treba si v hlave stále opakovať vetu "nebudem hovoriť za svoje dieťa" a pred reakciou si napočítať do 10. Nezahlcovať, ale ponúknuť primeranú kvantitu stimulov.
Autorka textu: Mgr. Ivana Mihaldová