Mohla by som začať otázkou - dôverujete odborníkom? Väčšina odpovedí na túto moju častú otázku je "Áno. Verím." Aj je čomu - máme množstvo skutočne schopných odborníkov v rôznych oblastiach. Keď človek niekomu verí, vkladá sa do jeho rúk. Jednoducho povedané - dá naňho. Nie je úlohou rodiča ani pacienta kade-tade zisťovať možnosti terapie či liečby. Prečo? Lebo nám veria, že MY VIEME ako na to a ak to nevieme, poradíme niekoho, kto to vedieť bude. Avšak je jedna oblasť, ktorá ide stále trochu bokom a treba ju vyzdvihnúť. Včasnosť. Mnoho ľudí zabúda na jednoduchý a starodávny princíp včasnosti - "čím skôr, tým lepšie". Niekedy človeka nepopoženie odborník a niekedy je chyba aj na strane pacienta či príbuzného, keď sa rozhodne správny impulz od odborníka založiť kamsi do poličky s názvom "niekedy inokedy sa k tomu možno dostanem".
O akej chybe tu hovorím? O zanedbanom ČASE.
Už ste niekedy skúšali ako dospelý začať s novou zručnosťou? Napríklad učiť sa hrať na nástroj, začať maľovať alebo učiť sa nový jazyk? Rozhodne to nie je nemožné - ale je to rozhodne náročnejšie. Nech ako dospeláci začneme čokoľvek ako nováčikovia, s údivom pozorujeme tých najmenších, ako sú o míle pred nami. Za to môže neuroplasticita, čo je polopate povedané schopnosť nášho mozgu meniť sa. Táto schopnosť nikdy v živote nevymizne úplne, ale je rozhodne najsilnejšia približne do piateho roka života dieťaťa, potom klesá na druhý najvyšší bod okolo 12. roka života a ďalej už len klesá. Ale skutočne - nikdy nezmizne, čoho dôkazom je aj schopnosť seniora sa rehabilitáciou čiastočne alebo úplne zotaviť po cievnej príhode alebo úraze mozgu. Tento príspevok ale nie je o neuroplasticite - akokoľvek je táto téma pútavá - je o potrebe začať robiť veci včasne.
Včasá intervencia je dôležitá preto, lebo výrazne zvyšuje efektivitu terapie a tým pádom má potenciál zlepšiť samotný výsledok.
Stanovená téma je veľmi široká, preto vyberám oblasti, ktorých sa to týka najviac. Hovorme o rizikových deťoch a dospelých pacientoch.
Detská populácia
Jedná sa predovšetkým o predčasne narodené deti a deti narodené s genetickými a vrodenými poruchami. Tu patria z tých známych rázštepy pery a podnebia, rázštepy chrbtice, detská mozgová obrna, downov syndróm, Williams-Beurenov syndróm a mnoho ďalších.
Ide o stavy, keď sú rodičia už pri pôrode oboznámení s ťažkosťami, ktoré môžu počas vývinu nastať, prípadne nastanú určite.
Rodičia takýchto detí by mali byť dostatočne informovaní o ďalšom postupe nie len v zmysle lekárskej dispenzarizácie, ale aj rehabilitácie, psychologickej a samozrejme logopedickej intervencie. Tie by mali byť opäť - včasné.
Klinickí logopédi, psychológovia a fyzioterapeuti by mali nastúpiť na rehabilitačnú scénu od úplného začiatku. V prípade uvedených prípadov je dôležité rodine v prvom rade poskytnúť poradenstvo. Mohli by ste sa dozvedieť:
ako by mal vyzerať primeraný psychomotorický vývin (PMV), teda na aké odchýlky v PMV sa majú rodičia počas vývinu sústrediť
ako u dieťaťa dostatočne rozoznať emočné ťažkosti a ako s nimi nakladať
ako by mal vyzerať primeraný vývin komunikácie, teda aké znaky v komunikácii môžu byť symptómami narušenej komunikačnej schopnosti
ako by mal vyzerať primeraný vývin motoriky, teda čo by malo dieťa kedy motoricky zvládnuť a kedy je dôvod na obavy
čo všetko môže rodič a sociálne okolie dieťaťa urobiť pre to, aby mu spoločne poskytli čo najlepšie, najsľubnejšie a najoptimálnejšie podmienky pre zdravý vývin
poskytnúť informácie, kedy je správny čas na začatie systematickej, dlhodobej a medziodborovej spolupráce
ako riešiť poruchy prehĺtania - v prípade množstva z uvedených primárnych ochorení môže vzniknúť aj porucha prehĺtania, ktorú rieši výlučne klinický logopéd, dieťa vyšetrí špecializovaným vyšetrením a zacieli liečbu tak, aby sa výsledok čo najviac priblížil prirodzenému stravovaniu
Nemusíme vlastne ani tak zachádzať do oblasti genetických syndrómov, skutočne nám stačí ťažkosť s výslovnosťou, oneskorovanie sa vo vývine alebo čokoľvek, čo sa odchyľuje od normy. Môže ísť o drobnosť, ale môže ísť aj o vývinové ťažkosti, ktoré vyžadujú opäť včasnú, komplexnú a často dlhodobú intervenciu.
Dalo by sa povedať, že čoko