Rehabilitácia v dospelom veku
a u seniorov
... má význam ?
Aktualizácia 14.12.2021
Logopedická intervencia v dospelom veku a u seniorov nie je tak rozšírenou témou ako je to v prípade mladšieho veku. Mnoho ľudí žije v presvedčení, že so získanou poruchou komunikácie či prehĺtania sa už nedá nič robiť. Opak je však pravdou.
Samozrejme - je dôležité, o aký vek sa presne jedná, o akú ťažkosť (afázia, dyzartria a iné) a akú príčinu vzniku.
Na oddeleniach neurológie sa najčastejšie stretávame s poruchami komunikácie na podklade cievnej príhody, progredujúceho degeneratívneho ochorenia alebo pre úrazy hlavy a mozgu. Ťažkosti vzniknuté na základe vymenovaných príčin sú veľmi variabilné v kontexte kvality aj kvantity.
V prípade progredujúcich ochorení (rôzne druhy demencii) pomáhajú rehabilitační pracovníci (logopédi, psychológovia, fyzioterapeuti, ergoterapeuti a iní) stav čo najviac zastabilizovať. Avšak je potrebné počítať s tým, že progresiou primárneho ochorenia progredujú tiež všetky symptómy daného ochorenia.
Rehabilitácia pacienta po cievnej príhode (CMP) je diskutovanou oblasťou na Slovensku aj v zahraničí. Každý pacient, u ktorého vzniká po CMP ťažkosť v komunikácii alebo prehltaní, by mal byť následne vyšetrený a rehabilitovaný logopédom. V prvých dňoch od vzniku CMP prebiehajú spontánne úpravy s hlavnou liečbou, ktorú poskytuje neurológ. Spolu s týmito zmenami pracuje aj logopéd (a ďalší rehabilitační pracovníci v závislosti od vzniknutej ťažkosti) počas celej dĺžky hospitalizácie. Po jej ukončení, v závislosti od stavu, v akom je pacient prepúšťaný, je odporúčané ďalej navštevovať logopéda ambulantne. Aj v prípade takýchto stavov je však nutné zhodnotiť určité faktory, ktoré na terapeutický proces pôsobia. Pacienti vo veľmi vysokom veku často nie sú ochotní s logopédom spolupracovať a to v prípade akokoľvek vážneho komunikačného deficitu. Dôležité je pacienta motivovať. Na prácu je dôležité sa sústrediť a byť pre zlepšenie motivovaný. V opačnom prípade sa nedá počítať so zlepšením. Ďalším faktorom je vedomie a celková pozornosť. Pacienti po CMP sú často krát veľmi spaví a na terapiu nie sú schopní sústrediť sa. Pokiaľ je u pacienta v kontexte jazyka narušené aj porozumenie, terapia je omnoho dlhšia a komplikovanejšia.
Môžeme teda tvrdiť, že stav po CMP je korigovateľný. Je potrebné zhodnotiť všetky faktory, ktoré negatívne vplývajú na proces terapie a tiež zabezpečiť, aby pacient rozumel dôležitosti samostatnej (domácej) prípravy. Dôležitá je tiež spolupráca rodinného príbuzného alebo známeho, ktorý bude ochotný s pacientom pracovať a kontrolovať jeho výkon. Niet však pochýb o tom, že do logopedickej terapie sa nedá človeka donútiť, jeho vlastná motivácia je jadrová.
Samozrejme - schopnosť mozgu učiť sa nové veci vekom klesá ale nemizne úplne. Spomenuté faktory sú nesmierne dôležité a každý pacient individuálny. Záleží od charakteru a závažnosti ťažkosti, od obdobia vzniku a primárnej diagnózy. Správne zacielenou terapiou sa logopéd snaží v prípade dyzartrie dosiahnuť čo najviac zrozumiteľnú reč, v prípade afázie čo najfunkčnejšiu komunikáciu, v prípade dysfágie plný perorálny príjem.