Školský alebo klinický logopéd ?
Kde je rozdiel ?
Aktualizácia 21.03.2022
Logopedická starostlivosť zahŕňa starostlivosť školských logopédov a klinických logopédov. Existujú medzi nimi rozdiely čo sa týka pacientov, s ktorými pracujú, zariadení, v ktorých pôsobia, vzdelania, ktoré majú, ministerstva, ktoré ich zastrešujú a i.
V slovenskej spoločnosti sú známi predovšetkým školskí logopédi. Pôsobia predovšetkým v poradenských zariadeniach a školách a sústredia sa výlučne na vekovú populáciu od cca 2-18 rokov. Patria tu práve deti s poruchami výslovnosti, pre ktoré sú logopédi najznámejší vo svojej činnosti. Poruchám výslovnosti sa však venujú aj klinickí logopédi - kde presne je teda rozdiel?
Školský logopéd
Klinický logopéd
-
práca s deťmi od raného detstva do 18 rokov
-
práca v zariadeniach CŠPP (centrum špeciálno pedagogického poradenstva
-
práca v zariadeniach CPPPaP (centrum pedagogického poradenstva a prevencie)
-
práca v základných školách
-
práca v materských školách
-
práca v súkromnom (platené služby) aj štátnom sektore (neplatené služby)
-
práca s deťmi od raného detstva, práca s dospelými a práca so seniormi
-
okrem detských pribúda práca s poruchami hlasu, rezonancie, palatolália, afázia, dyzartria a dysfágia
-
práca v samostatne fungujúcich ambulanciách klinickej logopédie, liečebných a rehabilitačných ústavoch a nemocniciach
-
práca v súkromnom aj štátnom sektore
Špeciálny pedagóg = logopéd ?
Nie. Špeciálny pedagóg sa zaoberá edukáciou (teda výchovou a vzdelávaním) osôb s postihnutím rôzneho charakteru, medzi ktoré zaraďujeme aj narušenú komunikačnú schopnosť. Rozdiel medzi nimi je však markantný - špeciálny pedagóg sa sústreďuje na vzdelávanie a môže realizovať v škole predmet "ILI", ktorej cieľom nie je individuálna terapia s dieťaťom ale spoločné aktivity zamerané na zlepšenie niektorých aspektov komunikácie. Ďalšou oblasťou, ktorou sa špeciálny pedagóg nezaoberá je logopedická diagnostika. Komplexná logopedická diagnostika spadá výlučne do rúk logopédov.
Ani špeciálny pedagóg s nadstavbou zameranou na komunikačné ťažkosti u detí nie je logopéd a stále preňho platí, že jeho primárnym cieľom je vzdelávanie detí s ťažkosťami rôzneho charakteru, nie terapia respektíve liečba.
V kontexte napredovania ľudí v ich komunikačnom deficite je absolútne nevyhnutná voľba správneho odborníka, ktorý je v téme erudovaný a vzdelaný. V prípade všetkých druhov narušenej komunikačnej schopnosti a porúch prehĺtania sú ním práve klinickí logopédi.